Tri zvedavé žaby z rybníka sa raz vydali na cestu a začali objavovať svet. Neďaleko bolo prekvitajúce hospodárstvo. Svoj prieskum začali na humne. Tam ich však zbadali dve sliepky a už im tiekli slinky. Šťastné, že si spestria svoj jedálny lístok, sa rozbehli za žabami s nabrúsenými zobákmi. Ale tri žaby boli bystré, svižné a odvážne. Práve vtedy gazda postavil k dverám stajne kanvu s mliekom. Stačili dva vydarené skoky, tri žaby čľupli do kanvy a začali plávať v mlieku. Zo začiatku to bola veselá zábava, ale postupne ich to začalo znepokojovať. Bolo treba dostať sa z toho čo najskôr, lebo nahnevaný gazda je horší ako hlúpe sliepky. Skúšali to, skúšali, ale hrdlo kanvy bolo úzke a kovové boky hladké a šmykľavé. Prvá žaba bola fatalistka. Chvíľu sa snažila a potom to vzdala: „Nikdy sa odtiaľto nedostaneme. Je to náš koniec.“ Prestala plávať a utopila sa. Druhá žaba bola intelektuálka. Spoliehala sa na rozum. Mala dobrú teoretickú prípravu. Vyznala sa v tekutinách. Poznala ich fyzikálne vlastnosti. Aj skákať vedela. Rýchlo si všetko prepočítala, odhadla vzdialenosť od hrdla kanvy, jeho priemer, potrebný odraz, dráhu skoku, zemskú príťažlivosť, zrýchlenie... Našla správny vzorec a veľkou silou sa odrazila. Ale zabudla na ucho kanvy. Vrazila doň hlavou, zrútila sa a biedne zahynula na dne. Tretia žaba ani na chvíľu neprestala plávať a vynaložila na to všetky svoje sily. Mlieko sa utĺklo na maslo, klzké, ale pevné, a tak sa žabe podarilo z kanvy vyskočiť.

(viac)