Myšlienky sv. Terézia z Lisieux - Trpím s radosťou a v pokoji

V detstve som trpela so smútkom, ale teraz trpím s radosťou a v pokoji. Naozaj som šťastná, že trpím.
Naučila som sa prijímať utrpenie s radosťou.
Často som vybadala, že je dobré, keď človek znáša utrpenie... lebo utrpenie nás privádza bližšie k Bohu.
Už dlho je pre mňa utrpenie nebom na zemi a neviem si predstaviť, ako sa budem môcť udomácniť tam, kde ustavične panuje radosť bez najmenšej prímesi smútku.
Nič nespôsobuje väčšiu bolesť ako vidieť trpieť tých, ktorých milujeme.
Mám len jediné želanie: stať sa veľkou svätou, lebo len toto má na zemi cenu. Som pevne rozhodnutá odvážne sa pustiť do práce. Nechcem Ježišovi odoprieť ani jednu z početných obetí, ktoré odo mňa požaduje, chcem mu oddať svoju dušu, aby ju úplne vlastnil a urobil s ňou, čo chce. Nepôjde to bez utrpenia. Viem to veľmi dobre. Ale aká to radosť trpieť pre toho, koho milujeme.
Pochopila som, že ak sa chcem stať svätou, musím mnoho trpieť, stále sa usilovať o to, čo je dokonalejšie, a zabúdať na seba samu; pochopila som, že je mnoho stupňov dokonalosti a že každá duša môže slobodne odpovedať na výzvy Pána Ježiša, urobiť pre neho málo alebo mnoho, môže si vybrať medzi obetami, ktoré On žiada. Nato som zvolala ako kedysi v detstve: Môj Bože, ja si vyberiem všetko, nechcem byť polovičatou svätou, nebojím sa trpieť pre teba, bojím sa iba jedného, že si ponechám svoju vôľu. Vezmi si ju teda, lebo ja si vyberiem všetko, čo ty chceš!
Keď vidím trpieť svätých, nikdy nepocítim súcit s nimi. Viem, že majú silu znášať svoje ťažkosti a že tým preukazujú Bohu veľkú úctu. Ale tých, čo nie sú svätí, čo nevedia získať nijaký úžitok zo svojho utrpenia, tých veľmi ľutujem a mám s nimi súcit! Rada by som urobila všetko, aby som ich potešila a uľahčila ich stav.
Nezdráhajme sa plakať s Ježišom jeden deň, lebo sa budeme po celú večnosť tešiť z jeho slávy!
Je veľmi ľahké písať pekné veci o utrpení. Ale písanie neznamená nič, vôbec nič. Aby človek vedel, čo je utrpenie, najprv musí sám trpieť.
Lepšie je trpieť veľa a všade, mať viaceré choroby naraz. Je to ako pri cestovaní, keď berieme na seba všetky možné nepríjemnosti, lebo vieme, že čoskoro sa to skončí a že naša radosť pri dosiahnutí cieľa bude tým väčšia.
Trpme v pokoji! - Priznám sa, že sa mi toto slovo zdalo trochu silné. Ale ako som nedávno nad tým rozmýšľala, objavila som tajomstvo utrpenia v pokoji. Kto hovorí o pokoji, nehovorí o radosti, aspoň nie o citeľnej radosti. Aby sme mohli trpieť v pokoji, stačí ochotne chcieť všetko, čo chce Ježiš.
Aká to radosť trpieť pre toho, koho milujem!
Kríž nie je na to, aby nás utrápil, ale aby nás posvätil.
Z malých krížov pozostáva celá naša radosť. Sú všednejšie ako veľké a pripravujú srdce na ich prijatie, keď to bude vôľa nášho dobrého Majstra.
Utrpenie sa stane najväčšou radosťou, keď ho hľadáme ako najdrahocennejší poklad.
Ten, ktorého kráľovstvo nie je z tohto sveta, mi ukázal, že pravá múdrosť spočíva v tom, aby sme chceli byť neznámi a pokladaní za nič, aby sme svoju radosť vkladali do pohŕdania sebou. Chcela som, aby moja tvár bola ako Ježišova, naozaj skrytá, aby ma na zemi nikto nepoznával. Chcela som trpieť a byť zabudnutá... Akou milosrdnou cestou ma Pán Boh vždy viedol! Nikdy mi nevnukol túžbu po niečom, čo by mi nedal. Preto mi pripadal jeho trpký kalich príjemný...
Mnohí slúžia Ježišovi, keď ich potešuje; ale málokto sa vzchopí, aby mu robil spoločnosť, keď spí na morských vlnách alebo trpí v záhrade smrteľného strachu!
Obetujem toto veľké utrpenie za úbohých neveriacich, aby dostali svetlo viery, za všetkých tých, čo sa vzďaľujú od Cirkvi.
Akou milosrdnou cestou ma Pán Boh vždy viedol. Nikdy mi nevnukol túžbu po niečom, čo by mi nedal, preto jeho trpký kalich sa mi zdal lahodný...
Keď som sa raz pozerala na obrázok Pána Ježiša na kríži, bola som ohromená krvou, ktorá padala z jeho božskej ruky; zakúšala som veľkú bolesť pri myšlienke, že táto krv steká na zem a nikto sa neponáhľa ju pozbierať. Predsavzala som si, že sa v duchu budem zdržiavať pod krížom a zachytávať božskú rosu, ktorá z neho steká, pričom som si uvedomila, že ju potom budem musieť rozlievať na duše...
Ak človek nečaká nič, len samé utrpenie, najmenšia radosť sa stáva nečakaným prekvapením. Samo utrpenie prináša najväčšiu radosť, keď ho človek hľadá ako najvzácnejší poklad.