Myšlienky sv. Terézia z Lisieux - Viera, skúška viery

Ten, ktorého srdce bdie i v spánku, mi dal pochopiť, že pre tých, ktorých viera je malá ako horčičné semeno, robí zázrak a premiestňuje hory, aby túto malú vieru upevnil. No pre svojich verných priateľov, pre svoju Matku Máriu, nerobí zázraky skôr, než vyskúša ich vieru! Či nenechal umrieť Lazára, hoci mu Mária a Marta odkázali, že je chorý?... Či na svadbe v Káne, keď ho Mária prosila, aby pomohol hospodárovi, nepovedal, že jeho hodina ešte neprišla? Ale po skúške aká odmena! Voda sa mení na víno... Lazár vstane! Takto robil Ježiš aj so svojou malou Terezkou! Dlho ju skúšal, a potom splnil všetky túžby jej srdca...
Naša dôvera nie je nikdy dostatočne veľká voči dobrému Bohu, ktorý je taký mocný a taký milosrdný.
Táto skúška /t.j. "noc viery" celý rok pred smrťou/ bola prvou skúškou mojej viery. Ale On, "ktorého srdce v spánku bdie" (Pies 5,2), mi dal najavo, že tým, ktorých viera sa vyrovná čo len horčičnému semienku, dopraje zázraky, a že prenáša hory, aby takúto malú vieru upevnil. Ale pre svojich najlepších priateľov nerobí zázraky, kým nepodrobí skúške ich vieru.
Je to veľká pravda: Kvapka žlče musí byť v každom kalichu. Ale myslím si, že skúšky veľmi pomáhajú odpútať sa od zeme. Dvíhajú náš pohľad nad tento svet. Na zemi nás nič nemôže uspokojiť. Môžeme požívať iba trochu pokoja, keď sme ochotní plniť Božiu vôľu.
Moja duša dozrela v ohni vonkajších a vnútorných skúšok.
Boh nemôže na mňa zoslať ani jednu skúšku, ktorá by bola nad moje sily.
Nenechajme skúšku, ktorú nám Ježiš posiela, nevyužitú. Je to zlatá baňa, ktorú treba dobyť. Takúto príležitosť by sme si dali ujsť?
V terajšej skúške Boh očisťuje to, čo je v našej láske ešte priveľmi ľudské.
Uvidíš, že po skúške príde radosť a že neskôr budeš šťastná, že si trpela.