Ikona Panny kontemplácie, Kráľovnej a ozdoby Karmelu

Ikona Panny kontemplácie, Kráľovnej a ozdoby Karmelu

Ikona je originálnym a unikátnym dielom bosých karmelitánok z kláštora byzantského rítu Harissa v Libanone. V súčasnosti sa nachádza v kláštore bosých karmelitánov v Desierto da las Palmas v Španielsku. Ako všetky ikony, aj táto bola plodom modlitby a kontemplácie. Vytvorili, lepšie povedané „napísali ju“ v súlade s ikonografickými kánonmi kresťanského Východu. Staré kroniky pútnikov do Svätej Zeme nám odovzdávajú správy o existencii peknej kaplnky zasvätenej Panne Márii na pahorkoch Karmelu v prvých desaťročiach 13. storočia. Kaplnka sa nachádzala uprostred kláštora, ktorý vybudovali karmelitánski pustovníci pri Eliášovom prameni. Nazývali sa Bratmi preblahoslavenej Panny Márie z Hory Karmel. Je veľmi pravdepodobné, že v hlavnej časti tejto kaplnky, ruiny ktorej existujú dodnes, bol obraz Panny Márie. Pravdepodobne išlo o ikonu Matky Božej vo východnom štýle. Inými svedkami ikonografického predstavovania Panny a Matky Božej v karmelitánskom ráde sú: (1) Ikona typu Kyriotissa z konca 13. alebo začiatku 14. storočia, uchovávaná v múzeu Makariosa I. v Nikózii na Cypre. Ikona zobrazuje modliacich sa karmelitánov obklopujúcich Pannu Máriu odetú do bieleho plášťa s Ježišom na jej kolenách ako na tróne. (2) Karmelitáni na Západe uctievali veľmi staré ikony ako napr. ikonu Bruna de Napoles alebo ikonu Panenskej Božej Matky vo florentskom Karmeli. Ikona Panny Kontemplácie, ktorú predstavujeme, si berie vzory z dvoch ikonografických prúdov. Prvý predstavujú klasické ikony. Jeho reprezentantkou je o. i. ikona Veľkej orantky Jaroslavskej s medailónom Dieťaťa Ježiša na hrudi. Predstaviteľkami druhého prúdu sú ikony (môžeme ich stretnúť na hore Athos), na ktorých je Panna Mária oblečená do rehoľného odevu (habitu) namiesto klasického cisárskeho Basilissa s tunikou a plášťom. Ikony tohto typu vyjadrovali túžby predstaviť Pannu spojenú so životom mníchov. Okrem toho na našej ikone je prítomná istá adaptácia inšpirácie vlastná ikone Panny orantky Pokrova ako aj prvky starej biblickej karmelitánskej tradície. Tá opisuje proroka Eliáša z hory Karmel (1 Kr 19, 45-46), ktorý v oblaku rozoznal tajomstvo Nepoškvrnenej Panny.

 

Jazyk a posolstvo farieb

Celá ikona je napísaná na širokom a zlatom pozadí, ktoré má symbolizovať nadprirodzené svetlo Božieho tajomstva. Prameňom toho svetla je svetlo vychádzajúce z výsosti - Dieťa Ježiš, Boh s nami. Panna Mária sa však ako odblesk tohto nadprirodzeného svetla stáva súčasťou jeho tajomstva.

Biela farba ako znak nesmrteľnosti na ikone osobitne vyniká. Podobne ako na ikonách predstavujúcich Nanebovzatie Panny, aj na našej ikone je oblečená do bieleho svetla. Pripomína to Kristove biele šaty počas premenenia na hore ako aj karmelitánsky biely plášť. Strieborné a pozlátené záhyby plášťa Panny, uskutočnené ťahmi štetca nazývaného „assist“, chcú naznačiť večné tajomstvo, ktoré v súlade s vysvetlivkami sv. Jána od Kríža k dvanástej slohe Duchovnej piesne môžeme kontemplovať už tu na zemi prostredníctvom viery - vyjadruje to strieborná farba a následne v nebi už bez záclony viery v jasnom videní - vyjadruje to zlatá farba.

 

Božia Matka

Panna Mária sa na ikone objavuje ako majestátna postava, plná pôvabu a krásy. V nej sa podľa vyjadrenia patriarchu Atenagorasa stretáva ľudská a Božská krása. Jej meno - Matka Božia - napísané po oboch stranách iniciálkami pochádzajúcimi z cyriliky, obsahuje a vyjadruje Máriino poslanie a dôstojnosť. Krásna Máriina tvár, typická pre všetky východné ikony, nám neponúka prirodzený opis, ale premenenú tvár. A tak vidíme široké čelo, čisté a rozjasnené, útly nos a malé ústa. Šija ako znak sily sa vznáša akoby veža zo slonovej kosti. Celá hlava je však elegantne zakrytá plášťom, čo má znázorňovať trón múdrosti. Hviezda v tvare kríža, ktorú vidíme na jej hlave spolu s dvomi inými na úrovni jej srdca sú starodávnymi znakmi interpretovanými ako symboly plodného Máriinho panenstva. Štíhla postava Márie ako Bohom vyvolenej ženy sa opiera o oblak, ktorý ju predpovedal už v Starom zákone ako tú, ktorá má v Kristovi priniesť dážď milostí. Karmazínovo-zlaté topánky poukazujú na kráľovskú dôstojnosť Márie. Ako kráľovná, podobná kráľovné Ester, orodujúcej za svoj národ pred Asuerom, oroduje za svojich synov pred svojím prvorodeným Synom. Karmelitáni ju vzývajú ako Matku, Kráľovnú a Ozdobu Karmelu. Ale rovnako ju nazývajú sestrou, lebo v súlade so starodávnou interpretáciou karmelitánskej reguly, bratia preblahoslavenej Panny Márie žijú jej životom, čiže majú účasť na tom istom tajomstve zasvätenia sa Bohu, rozjímania Božieho slova, vrúcneho orodovania, vytrvalej práce a spolupráce za spásu sveta. Ikonograficky to vyjadruje odev Panny, ktorá je na našej ikone karmelitánskym habitom. Hnedá tunika tohto habitu poukazuje na prísnosť života a biely plášť vyjadruje čistotu i účasť na sláve zmŕtvychvstalého Krista prostredníctvom a formou kontemplácie.

 

Ježiš Kristus v centre ikony

Ježiš, Kristus Pán, Večné svetlo Otca, Radostné svetlo, je svetlom zo svetla ako vyznávame v Kréde. Naša ikona to vyznáva umiestnením Ježiša v strede ikony v zlatom kruhu na pozadí bieleho plášťa Panny, ktorého mäkké záhyby ho zahaľujú ako pravého Boha a pravého človeka. V aureole obklopujúcej jeho hlavu a tvár je zvýraznený kríž, a tri písmená gréckej abecedy vypísané na aureole sú skratkou výroku: Som, ktorý som (Ex 3, 14). Tento výrok je Božím menom v Starom zákone a Kristovým menom v Novom zákone. Podobne aj písmená staro-cirkevného slovanského jazyka nachádzajúce sa mimo aureoly sú skratkou Ježišovho mena: IC XC. Kristova tvár je pekná a plná nehy. Vyjadruje sa tým jeho láska a láskavosť, ktoré sa prejavili v tajomstve Vtelenia. Božstvo a človečenstvo Ježiša Krista nám majú pripomínať bielo-červené šaty, do ktorých je oblečený. Jeho ramená vychádzajú zo zlatého kruhu slávy; pravicu dvíha na znak požehnania, v ľavej ruke drží zvitok s Božím slovom.

 

Charakteristické črty duchovnej interpretácie

Majestátna postava Panny Matky a Kráľovnej Karmelu privádza na myseľ predovšetkým jej Božské materstvo. Vpísaná do Kristovho tajomstva je Stánkom Slova, je obydlím Boha medzi ľuďmi. Je Pannou kontemplácie so svojimi očami upretými na tajomstvo, ktoré nosí vo svojom srdci. Ona žije Kristom a pre Krista. Tým, že ním žije a kontempluje ho, približuje nám súčasne Boha, ktorého poľudštila, lebo nám ho obetovala ako brata. Akoby živá strážkyňa nám ukazuje Kristovo človečenstvo - tajomstvo tak dôležité pre karmelitánsku duchovnosť. Dvíhajúc svoje ruky na znak zvelebenia vyspevuje Magnifikat. Jej dlane sú otvorené a súčasne prázdne, aby prijala dar Ducha Svätého, privolávaného Cirkvou a pre Cirkev. Mária Panna modlitby, Panna kontemplácie - takú ju kontemplujú a vzývajú synovia Karmelu. Symboly ikony obnovujú v pamäti celú duchovnosť Karmelu vyjadrenú v dielach sv. Jána od Kríža. Mária ako Matka a Majsterka modlitby sprevádza karmelitánov na ceste k hore dokonalosti, ktorou je sám Kristus, ako hovorí liturgická modlitba na sviatok Panny Karmelu. Túto horu na ikone reprezentuje strmý svah zakončený krížom. Výstup na horu, celá askéza a mystika sa odohrávajú pod patronátom Prostredníčky všetkých milostí. Vďaka príhovoru spolupracovníčky Ducha Svätého sa uskutočňuje celé očisťovanie počas temnej noci. Aktívnu noc zmyslov a ducha v súlade s doktrínou sv. Jána od Kríža označuje malá jaskyňa na úpätí hory, v ktorej zapustil svoje korene terebint. Jeho zelené listy v tvare srdca prijímajú vánok Ducha Svätého. Druhú, ešte temnejšiu noc, v ktorej sa uskutočňuje pasívne očistenie zmyslov a ducha, predstavuje na ikone jaskyňa, do ktorej sa vchádza v srdci hory. Hviezda blyštiaca zlatým jasom nám hovorí o kotli lásky, v ktorom sa duša skúša skúsenosťami temnej noci ako zlato v ohni. Tieto skúšky sa odohrávajú pri päte kríža, aby očistená a premenená duša žiarila svetlom paschálneho tajomstva.

 

Typ Cirkvi a kresťana

Panna Mária tu vystupuje súčasne ako vzorec Cirkvi a kresťana. Je vzorcom Cirkvi ako Matka, Panna a Snúbenica. Cirkev je pri nasledovaní Panny Márie svätyňou živej prítomnosti Krista. Keď však nasleduje Matku, Cirkev dáva ľuďom Krista v slove, v Eucharistii a v slúžiacej láske. Kontemplácia ikony prispieva a pomáha objavovať tajomstvo, ktoré sme my sami ako svätyne Ducha Svätého. Najsvätejšia Trojica si vybudovala v každom z nás príbytok a prebýva v ňom, ak žijeme v milosti a v jednote s Bohom. Túto Božiu prítomnosť v nás ospievala bl. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. O tejto prítomnosti môžeme čítať v dielach sv. Jána aj sv. Terézie. Do tejto prítomnosti môžeme vstúpiť s dialógom lásky a priateľstva. Pri kontemplácii tajomstva Panny prostredníctvom našej ikony kresťan odhaľuje, že sa do nej môže zahľadieť ako do zrkadla, ktoré odzrkadľuje ako postriebrený krištáľový prameň prítomnosť samého Boha a jeho slávu. Od Panny orantky sa tiež učíme modliť tak, aby sa oči nášho srdca zamerali na tajomstvo Krista, Vteleného Slova. Kontemplácia ikony spolu s liturgickými textami Západu i Východu nás dvíha k Božej sláve. Príkladmi takých textov môžu byť: modlitba omšovej kolekty západnej liturgie a Akatist – liturgický hymnus na počesť Najsvätejšej Panny Márie zo 6. storočia, pôvodom z Východu. Modlitba omšovej kolekty z 20. decembra to vyjadruje v slovách: „Nebeský Otče, Nepoškvrnená Panna po zvestovaní anjela prijala tvoje večné Slovo a preniknutá svetlom Ducha Svätého sa stala Božou svätyňou. Prosíme ťa, daj, aby sme podľa jej príkladu pokorne plnili tvoju vôľu“. Akatist nám však prichádza na pomoc slovami: „Raduj sa, stánok Boha ako aj Slova, raduj sa, svätá ponad svätými svätých, raduj sa, Archa pozlátená skrze Ducha Svätého, raduj sa, nevyčerpateľná pokladnica života“ (úryvok).

Aj táto ikona je napísaná na drevenej doske. Drevo rajského stromu poznania stálo na začiatku ľudských dejín, pri tomto dreve Boh prvýkrát prisľúbil Vykupiteľa, potomstvo zo ženy. Na dreve korábu bolo ľudstvo obnovené po potope, do dreva jaslí bol uložený narodený Mesiáš a na dreve kríža bolo dovŕšené dielo našej spásy. Na drevenej doske je vrstva alabastru, teda rozomletého a znova stuhnutého kameňa. Je znakom Zmŕtvychvstalého, pretože On vstúpil do nového života odvalením skaly hrobu, z ktorého vyšiel von. Symbolom vzkriesenia je aj vajce, lebo kurča vychádza tak, že rozbíja vápenec – kameň škrupiny. Preto sú všetky farby na ikone miešané vaječným žĺtkom (vaječná tempera). Všetok materiál na ikone, ako aj štetce, ktorými bola napísaná, sú prírodné, nie syntetické. Boh stvoril prírodu a poskytol nám ju, preto sa nepatrí dávať Bohu čosi syntetické, umelé (syntetizovanú hudbu, umelé kvety, syntetické materiály atď.) Ikonu napísala pani Denisa Schindlerová podľa tradičného kánonu, ktorý požaduje, aby ikonopisec pracoval v stave milosti, v neustálej modlitbe, tichu a v pôstoch. Ikona sa tak stáva náboženským predmetom, sväteninou, vo východnej cirkvi dokonca liturgickým predmetom. Ikona nie je obraz na obdivovanie (preto je napísaná štylizovanou formou). Je to obraz, ktorý predstavuje prototyp, v tomto prípade Bohorodičku a pozýva k modlitbe. Pred ikonou nemáme stáť ako pred umeleckým dielom, ale ako pred samotnou Bohorodičkou, ktorá nás vedie ku Kristovi, ale zároveň aj k sebe samým, aby sme práve Jemu odovzdali všetko, čím sme, aby sme Mu prostredníctvom Jeho Matky darovali celý svoj život.

 

Modlitebné vzývanie Panny kontemplácie

Svätá Mária, Panna kontemplácie, Kráľovná a ozdoba Karmelu, Naša sestra pri výstupe na horu Karmel, Matka temných nocí a jasných chvíľ nášho života, Hrad a Príbytok Trojice, Príjemný vánok Ducha Svätého, Živý plameň lásky. Ty, ktorá si Pannou modlitby, ktorá kontempluješ tajomstvá svojho Syna, počúvajúc a rozjímajúc jeho slová, vypros nám ducha modlitby a urob z nás svedkov Božej prítomnosti v živote. Nauč nás, ako sa dostať na chodníky, ktoré vedú na Svätú horu slávy.

 

Z internetovej stránky www.karmel.pl

preložil br. Stanislav Jaloviar OCD