Deviatnik k sv. Alžbete od Najsvätejšej Trojice

 
 
Záverečná modlitba (modlí sa každý deň)

Bože, bohatý na milosrdenstvo, ty si zjavil svätej Alžbete od Najsvätejšej Trojice tajomstvo tvojej prítomnosti, ukryté v duši spravodlivých, a chcel si, aby sa ti klaňala v Duchu a pravde. Daj, aby sme na jej príhovor zotrvávali v Kristovej láske a stali sa tak chrámom tvojho milovaného Ducha na chválu tvojej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

 

*************************************************************

 

"Ó, môj Bože, Trojica, ktorej sa klaniam, pomôž mi celkom zabudnúť na seba, aby som spočinula v tebe nehybná a pokojná, akoby moja duša bola už vo večnosti."
Svätá Alžbeta, svojím príkladom nás povzbudzuješ, aby sme sa otvorili tajomstvu Najsvätejšej Trojice, ktorá v nás celá prebýva. Vyznávaš, že veľmi miluješ Najsvätejšiu Trojicu, v ktorej sa strácaš. V nej sa všetko, čo prežívaš, stáva svetlom a láskou. Tak veľmi túžiš, aby sa vo všetkých dušiach uskutočňovalo "Jedno" s Otcom, Synom i Duchom Svätým. Chcela by si sa stratiť v Najsvätejšej Trojici, ktorá raz bude predmetom nášho obšťastňujúceho videnia a ponoriť sa do týchto božských svetiel, v hĺbke jej tajomstva. Povzbudzuješ nás, aby sme sa stratili v Trojjedinom Bohu a dovolili mu, aby nás preniesol tam, kde existuje On, On sám. Pripomínaš, že na to treba byť úplne čistým a priezračným tak, aby sa Najsvätejšia Trojica mohla v nás odrážať ako v kryštále. Vyprosuj, svätá Alžbeta, nám, ako aj tým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, aby Najsvätejšia Trojica bola naším domovom, naším príbytkom, otcovským domom, ktorý nikdy nemusíme opustiť.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Zanechávam ti svoju vieru v prítomnosť Boha prebývajúceho v našich dušiach, Boha, ktorý je láska sama."
Svätá Alžbeta, od svojho prvého svätého prijímania, keď si objavila, že tvoje meno Alžbeta znamená "Boží dom", si hlboko uverila, že Boh v tebe prebýva ako v malej hostii. Odvtedy si ho vedome nosila v sebe. Vďaka tejto jeho prítomnosti si nikdy nebola sama. Keď si nám pripomínala túto vznešenú pravdu, poučovala si nás, že nosíme Boha v sebe, v najhlbšej svätyni našej duše a nič nám neprekáža sústrediť sa na neho, tak pri každej príležitosti, ako aj pri rozjímaní, usínaní, i keď zotrvávame v modlitbe. Tam ho vždy nájdeme, hoci by sme ani necítili jeho prítomnosť. Boha môžeme vždy stretať v nebi svojej duše, lebo On nás nikdy neopúšťa. On je vždy a všade s nami ako Mocnár a jeho moc môže všetko. "Ó, ako je dobre mať Boha tak blízko." Vyprosuj, svätá Alžbeta, nám i všetkým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, hlbokú vieru v Božiu prítomnosť v nás. Pomôž nám všetkým podľa tvojho vzoru pamätať na neho, adorovať ho; všetko prežívať spolu s Bohom živým a prítomným.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Boh (Otec) nám chce oznámiť slávnostné ustanovenie: "V ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení... Predurčil nás, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi (Ef 1 1-5)".
Svätá Alžbeta, s akou radosťou si objavila, že Boh Otec ťa predurčil, aby si sa stala podobnou obrazu jeho Syna. Spolu s ním a podľa jeho vzoru si sa obetovala Bohu Otcovi za spásu sveta. Vo všetkom, v radosti i v utrpení, si bola spojená s Bohom Otcom. Usilovala si sa o to, aby si všetci uvedomili, že Boh je ich najlepším Otcom. Túžila si byť ustavičnou chválou Otca. Svoju túžbu si vyjadrila v slovách i skutkoch: "Chcem to, čo chce Otec," lebo človek môže najúplnejšie vzdávať Otcovi chválu prijímaním všetkého, čo sa stane bezprostredne z rúk nebeského Otca, ktorý mu dáva všetko, čo je potrebné na zjednotenie jeho, adoptovaného syna, s ním. Toto si vyžaduje lásku k Otcovi, ktorá sa zakladá na úplnom odovzdaní do Otcovej vôle tak, ako to robil Ježiš. V tomto duchu nás povzbudzuješ plniť to, čo sa páči Otcovi, ktorého sme deťmi. Pomáhaj, svätá Alžbeta, nám i všetkým za ktorých sa modlíme v tejto novéne, uvedomiť si predovšetkým to, že Boh je naším Otcom, že v nebi je dom nášho Otca i náš, že cestou do tohto domu je prijímať a plniť Otcovu vôľu a pomôž nám spolu s tebou byť ustavičnou chválou Boha Otca.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Môj milovaný Kriste..., vrúcne ťa prosím, aby si ma nahradil sebou tak, aby môj život bol len vyžarovaním tvojho života. Chcem svoj život stráviť počúvaním ťa... Chcem byť plne vnímavá, aby som ťa porozumela."
Svätá Alžbeta, ty si hlboko verila, že Boh si nás vyvolil za adoptované deti v Ježišovi Kristovi a obdaril v ňom všetkým požehnaním a celý svoj život si zamerala na Krista. Zdôrazňuješ, že keď mu patríš, si šťastná. Tvojou najväčšou túžbou bolo odieť sa v neho. Uvedomovala si si, že sama to neuskutočníš. Ty máš len dovoliť Ježišovi, aby ťa ráčil odieť v seba. Preto ho prosíš, aby všetky hnutia tvojej duše stotožnil so svojimi hnutiami, aby si mohla byť ním ovládaná, a On ťa nahradil sebou tak, aby si mohla len vyžarovať jeho život. Tvoje srdce bolo vždy s Ježišom. On bol jeho Kráľom, Oporou i Priateľom. Prosila si ho, aby ráčil z tvojho srdca urobiť svoj čistý príbytok. Aby sa to uskutočnilo, bola si ochotná zniesť všetko z lásky k nemu; chcieť to, čo chce On, obetovať mu svoju vôľu, aby predstavovala s ním jedno, podieľať sa s ním na jeho Kríži, každý deň sa čoraz viac zriekať, aby v tebe vzrastal a bol vyvýšený Kristus. Pomôž, svätá Alžbeta, nám i všetkým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, aby sme podľa tvojho príkladu postavili Ježiša Krista do stredu nášho života a odievajúc sa v neho, stali sa mu podobní..

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"V tvojom nehasnúcom a čistom plameni, Duch Svätý, sa moja duša rozpaľuje tvojou láskou."
Svätá Alžbeta, jasne si uvedomuješ, že sama neuskutočníš svoje túžby byť "chválou slávy" Božieho Majestátu odetím sa v Ježiša Krista; potrebuješ na to žiaru Božej Lásky. Keď kontempluješ tajomstvo Najsvätejšej Trojice, objavuješ v nej Ducha Svätého ako "Stravujúci Oheň", Ducha Lásky. Úplne sa otváraš jeho pôsobeniu a prosíš ho, aby zostúpil na teba a uskutočnil v tvojej duši akoby nové vtelenie Slova. Túžiš stať sa pre neho novou ľudskou bytosťou, v ktorej by mohol obnovovať svoje tajomstvo. Chceš byť verná Duchu Svätému, preto prosíš iných o modlitbu, aby si ho nikdy nezarmútila. Keď si pocítila pôsobenie Ducha Svätého, povzbudzuješ aj druhých otvoriť sa mu. To On premieňa človeka akoby na tajomnú lýru, ktorá v tichu, pod jeho božským dotykom, bude vyhrávať nádherný chválospev na česť Láske. On spôsobí, že sa staneme zvelebovaním Majestátu Najsvätejšej Trojice. Pros, svätá Alžbeta, za nás i všetkých, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, aby sme povzbudení tebou prijímali pôsobenie Ducha Svätého, ktorý nás chce urobiť podobnými obrazu Božieho Syna.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Modlitba, to nie je len jej každodenné odriekanie; je to pozdvihnutie duše k Bohu v každom okamihu života."
Svätá Alžbeta, tvojou hlavnou túžbou bolo ustavične zotrvávať v modlitbe k Bohu. Ako vrúcne si prosila Boha, aby ťa nijaká vec neoddelila od neho, ani práce, ani radosti, ani utrpenia; aby si bola ponorená do neho, aby sa všetko dialo pod jeho pohľadom. V samote Karmelu, žijúc len sama dôverne s Bohom, si našla nebo na zemi. Zotrvávaním pri Bohu si premenila na modlitbu všetky svoje práce: upratovanie, pranie, spoločné modlitby. Jednoducho: s ním si žila a s ním oddychovala. V mlčaní i samote, v ustavičnej modlitbe si žila so samým Bohom. Bola to modlitba od srdca k Srdcu. Zažívala si, že Boh žije v tebe, že pri modlitbe nie si sama. Ježiš je s tebou, On sa modlí v tebe a ty sa len spájaš s jeho modlitbou. Jednou z tvojich životných devíz bolo: "Všetko s Bohom a navždy." Povzbudzuješ k takej modlitbe, zdôrazňuješ, že modlitba je neomylná, ak ju len s dôverou ustavične predkladáme Bohu; že modlitba prosiaca je všemocná, lebo Kristus sa modlí v nás. Pomáhaj, svätá Alžbeta, nám i všetkým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, učiť sa modliť nielen ústami, ale aj srdcom, modliť sa ustavične, modliť sa životom.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Keď stojí pred nami nejaké veľké utrpenie alebo tiež úplne malá obeta, hneď si pomyslime, že je to "naša hodina", počas ktorej by sme mohli dokázať svoju lásku Tomu, ktorý si nás nesmierne zamiloval."
Svätá Alžbeta, Pán Boh ti doprial pochopiť zmysel a význam utrpenia, od ktorého nie je nikto oslobodený. Hľadiac na Ježiša Ukrižovaného si pochopila, že niet istejšej cesty, ako je cesta krížová. Sám Ježiš si ju pre seba vybral a keď sa vrátil k Otcovi - ako si napísala - teba namiesto seba umiestnil na kríži. Tiež si pochopila, že si ťa vybral za spoločníčku na diele vykúpenia a chce predlžovať v tebe svoje muky, že chce, aby si bola pre neho "dodatočnou ľudskou bytosťou" na chválu Otca. V spojení s Ježišom, ako nevesta Ženícha Ukrižovaného, si svoju cestu na Kalváriu, ktorú si každý deň vykonávala, prijímala s radosťou. Za požehnanie si pokladala utrpenia, s ktorými si sa stretala každý deň, vediac, že ani modlitba ani práca pre Boha sa nemôžu vyrovnať zásluhe utrpenia. Pretože si nemohla konať veľké telesné umŕtvovania, každý deň si sa dávala za obeť, prijímajúc skúsenosti, ktoré prináša život, zanechávajúc pripútania, blahobyt, šťastie, aby si sa podieľala na bolesti Krista v najprísnejšom spôsobe života. Pomáhaj, svätá Alžbeta, nám i tým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, prijímať nielen nevyhnutné každodenné utrpenia, ale ich aj spájať s Ježišovými utrpeniami za spásu sveta.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Ó, ako veľmi cítim potrebu obetovať sa, zabudnúť na seba, aby som sa celá obetovala záujmom Cirkvi."
Svätá Alžbeta, podľa príkladu sv. Matky Terézie od Ježiša si našla v sebe výzvu úplne sa obetovať Ježišovi za jeho Cirkev a všetky jej záujmy, starajúc sa jedine o jeho česť. Vyjadrila si to slovami: "Ó, ako veľmi cítim potrebu obetovať sa, zabudnúť na seba, aby som sa celá obetovala záujmom Cirkvi." Pochopila si, že naším poslaním je zjednotenie s Kristom, ktoré je v službe Cirkvi. Toto zjednotenie spôsobuje, že človek sa stáva plameňom lásky, prenikajúcim všetkých členov mystického Kristovho Tela, ktorým je Cirkev. Keď si sa obetovala za Cirkev, predkladáš Kristovi svoju túžbu po nebi a si ochotná, ak to On chce, trpieť tu na zemi ešte veľa rokov a stráviť svoju bytosť kvapku za kvapkou za Cirkev. Keď sa staráš o Cirkev a odovzdávaš sa za ňu, čoraz viac nachádzaš Krista v sebe. Pripomínaj, svätá Alžbeta, nám i tým, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, aby sme sa starali o Cirkev a boli si vedomí toho, že ak sami budeme mať v sebe hojnosť Božieho života, budeme ho môcť preukazovať aj iným vo veľkom tele Cirkvi.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...

 

 

*************************************************************

 

"Keď Pán zavolá, Najsvätejšia Panna, táto bytosť, celá žiariaca, celá čistá Božou čistotou, ma vezme za ruku a vovedie do neba."
Svätá Alžbeta, od najútlejšieho veku si mala úctu k Najsvätejšej Panne a odovzdala si sa pod jej ochranu. Počas každého mariánskeho sviatku si sa odovzdávala tejto dobrej Matke. Do jej rúk si s plnou dôverou vkladala svoju budúcnosť i svoje povolanie. Panne Márii si prednášala vrúcne prosby, aby ťa urýchlene voviedla do Karmelu. Keď si prekračovala prah Karmelu, priznala si, že práve Mária ti dala karmelitánsky habit. Od Márie si sa učila opravdivej pokore, ktorá vždy zabúda na seba. Podľa jej vzoru si zachovávala všetko a uvažovala o všetkom vo svojom srdci. Ona po zvestovaní bola pre teba vzorom, ako zamerať svoj život na Boha prítomného v tebe, aj ako ho adorovať. Bola si očarená Máriinou krásou ako dieťa milujúce matku. Celá si sa vinula k nej a vyvolila si si ju za Kráľovnú a Strážkyňu svojho neba. Mária bola pre teba zrkadlom, v ktorom si videla Kristov obraz. Ona ťa učila statočne stáť pod Ježišovým krížom, ako aj trpieť spolu s ním. Hlboko si verila, že keď povieš svoje "dokonané je", Mária, Brána do neba, ťa vovedie do nebeských príbytkov. Svätá Alžbeta, nauč nás aj tých, za ktorých sa modlíme v tejto novéne, takej zbožnosti k Najsvätejšej Panne, akú si ty mala vo svojom srdci, aby sme sa podľa tvojho príkladu, hľadiac na ňu ako do zrkadla, učili ustavične zvelebovať slávu Majestátu Najsvätejšej Trojice.

Otče náš ..., Zdravas´ Mária ..., Sláva Otcu ...