Prehľad diela sv. Terézie z Avily

Sv. Terézia bola nepochybne jednou z najväčších mystických duší v Cirkvi. Mala však aj iný dar: vedela veľmi prenikavo a jasne vylíčiť svoje duchovné a mystické skúsenosti. Preto ju pápež Pavol VI. ako prvú ženu v dejinách vyhlásil 27.9.1970 spolu so sv. Katarínou Sienskou za učiteľku Cirkvi. Ján Pavol II. prehlásil, že jej diela by sa mali hlbšie študovať a že doteraz nie sú úplne docenené.

Spisy, ktoré nám zanechala, sú užitočné pre tých, čo hľadajú spoľahlivú a istú duchovnú cestu, ako aj pre teológov, ktorí v nich nájdu rozbor nadprirodzených skutočností a všetkého, čo v našom vnútri spôsobuje Božia milosť. Takmer všetky svoje spisy písala na podnet iných, najmä svojich duchovných vodcov.

V 60. rokoch, v čase bojov o reformu, začala písať svoj Ži­votopis /mal sa zverejniť - podľa jej želania - až po jej smrti/, ktorý patrí - spolu s Vyznaniami sv. Augustína - medzi najvýznamnejšie autobiografické diela a najkrajšie svedectvá ľud­skej duše o Bohu, o láske k Nemu a o vernosti Cirkvi.

V r. 1563-1565 mala niekoľko videní Kristovho človečenstva, ktoré sa stalo stredobodom jej úcty a lásky a zároveň aj prameňom mnohých milostí. V tom čase napísala spisy Cesta dokonalosti a Rozjímania o Veľpiesni.

 

Cesta dokonalosti

 

Jeden z Ježišových učeníkov vyriekol raz krásne slová, ktoré platia po všetky časy: "Pane, nauč nás modliť sa!" K tejto prosbe ho podnietila, ba strhla Ježišova modlitba, Jeho rozhovor s ne­beským Otcom /Lk 11,1/. Podobne asi aj bosé karmelitánky, keď vi­deli Teréziu modliť sa, mali často na jazyku podobnú otázku ako onen Ježišov učeník: Matka, nauč nás modliť sa! Poraď nám, čo má­me robiť, aby sme sa dokázali modliť ako ty! Terézia ich iste od­kázala na svoju autobiografiu, v ktorej venovala modlitbe niekoľ­ko kapitol. Sama však rozhodla, aby sa rukopis jej životopisu dostal do rúk sestrám až po jej smrti. Bosé karmelitánky ju však neprestávali prosiť, aby im napísala praktické a ľahko pochopi­teľné rady, ktorými by sa mali riadiť pri modlitbe. Keďže váhala, obrátili sa na jej spovedníka, dominikána P.Dominika Báňeza, kto­rý jej to jednoducho prikázal pod poslušnosťou. A tak sa Terézia pustila do práce uprostred mnohých starostí. Vzniklo tak dielo, ktoré prinášalo plody už za jej života, a tým viac po jej smrti.

V Ceste dokonalosti /42 kapitol/ sa okrem pokynov a rád o modlitbe /napríklad v 26.kapitole, s.121 - podáva užitočné rady o sústredení sa pre začiatočníkov v rozjímavej modlitbe/ zmieňuje aj o tom, ako sa pripravovať na rôzne stupne mystického života, ak Boh dá duši túto milosť. Toto dielo možno nazvať aj vzornou pedagogickou príručkou, ako viesť ľudí k hlbšiemu životu, k roz­jímavej modlitbe a k nadviazaniu dôverného spojenia s Bohom. /Preto ho možno tiež považovať za akýsi most či predhovor k jej vrcholnému dielu, ktorým je Vnútorný hrad/. V tomto spise vedie svoje sestry ako matka svoje deti krok za krokom po ceste duchov­ného života, upozorňuje ich na pasce a prekážky, ukazuje im krat­šiu, ale o to strmšiu cestu, a vedie ich k prameňu živej vody, ktorou je dokonalá modlitba. Jej tajomstvom a kľúčom je dokonalá láska. Vedie ich hlavne po ceste modlitby Pána /Otčenáš/, akoby im chcela povedať, že túto modlitbu zložil sám Boh - nekonečná Láska, ktorý každého z nás pozná lepšie ako my sami a vie, čo potrebujeme. Na námietku sestier, prečo nie je v Otčenáši prosba o lásku, odpovedá svojím dielom, ktoré by sa dalo zhrnúť do tých­to slov:

V modlitbe Pána je ohniskom skutočnosť, že v nebeskom Otcovi je všetka láska. Náš Otec - to je meno nekonečnej lásky. Posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! - To sú tri túžby dokonalej lásky, ktorá nemyslí na nič iné, iba na milovaného Otca. Chlieb náš každodenný daj nám dnes! - "Tu prosíte - hovorí sv. Terézia - o pokrm pre lásku a prosíte, aby ste ho mali dosť na každú chvíľu dňa." - Ako i my odpúšťame našim vinníkom... - "Tu vidíte lásku k blížnemu očami Božej lásky." - Zbav nás zlého... - "Jediné zlo je všetko, čo nie je láska." Amen - Staň sa! - "totiž podľa Tvojej vôle, a tak bu­deme spojení, a to navždy, s Láskou." /Pozri 30.kapitolu a n./ "Medzi tými, čo sa modlia Otče náš, ako sa patrí, je veľmi málo tých, ktorí sa dajú oklamať od diabla." /39.kap.,7./ Vysvetľuje rôzne druhy pokušenia a radí, ako sa ich možno zbaviť: najmä žiť v láske a v bázni Božej.

 Sv. Terézia kladie na srdce svojim duchovným dcéram, aby tejto modlitbe dávali prednosť pred všetkými ostatnými. Jej vý­klad Otčenáša je originálny a odlišuje sa od bežných výkladov. Pre Teréziu je ľudská duša nebom, kde prebýva Otec; sústredenosť v modlitbe a spojenie je Božím kráľovstvom; Najsvätejšia sviatosť je každodenným chlebom; za jediné zlo pokladá nebezpečenstvo, že by sa mohla odlúčiť od Boha, tým, že by ho urazila.

 Náročnú látku oživuje mnohými postrehmi z každodenného živo­ta, obrazmi a príkladmi, ako aj krásnymi opismi ženskej psycholó­gie.

 

 Rozjímania o Veľpiesni

 

Je to malý traktát o modlitbe na základe niekoľkých veršov z Piesne piesní. Sv. Terézia ho písala pravdepodobne v r. 1571-1573. Jej srdce bolo preniknuté Božou láskou, mocným citom, ktorý možno prirovnať iba k prebodnutiu kopijou či šípom. Pri modlitbe hodiniek v chóre stačilo, aby sa čítal iba zlomok z Piesne piesní /napr. v antifóne/ a musela napínať všetky svoje sily, aby neupadla do vytrženia. Tieto slová jej pripomínali mno­horaké prejavy Ježišovej nehy, mnohé opojné chvíle Jeho blízkos­ti, takže bolo pre ňu ťažké nehovoriť o tom, najmä keď sa jej sestry pýtali, ako tomu majú rozumieť. Boli totiž ovplyvnené vte­dajšou nedôverou cirkevných predstaviteľov, ktorí veriacim neod­porúčali čítať Pieseň piesní. Jednako však tušili, že tu nejde o ospevovanie telesnej lásky, ale že tu Duch Svätý používa mi­lostné zážitky a prejavy ľudskej lásky, aby im zrozumiteľným spôsobom vyjadril nevýslovné tajomstvá Božej lásky.

Naliehanie duchovných dcér pohlo Teréziu k tomu, že sa pus­tila do písania tohto malého spisu, ktorý vlastne v skrátenej forme zahrňuje to, čo už napísala inde o modlitbe.

 V 1.kapitole sa zameriava na vnútorný postoj čitateľa Písma Svätého. Zdôrazňuje jeho hlavnú črtu - opravdivú lásku k Božiemu slovu, lebo skrze neho hovorí k duši sám Boh. Zamýšľa sa tu nad veršom: "Poľúb ma bozkom svojich úst, bo láska tvoja lepšia je než víno..." /1,2/. V bozku, o ktorý prosí nevesta, vidí Terézia dychtivú túžbu po pokoji, a to znamená, že Boh musí poskytnúť du­ši rôzne prostriedky na udržanie tohto pokoja.

V 2.kapitole upozorňuje na deväť druhov falošného pokoja, ktorý ponúka dušiam svet, telo a diabol.

V 3.kapitole - "Poľúb ma bozkom svojich úst" - sa zamýšľa nad pravým pokojom, ktorý vyviera z nezmieriteľného boja so se­bectvom a zlými náklonnosťami.

V 4.kapitole sú mottom slová: "Lebo láska tvoja je lepšia než víno. Nádherná je vôňa tvojich olejov..." /1,2-3/ Terézia tu hovorí o modlitbe pokoja a spojenia.

V 5.kapitole je motto: "Ako jabloň medzi plánkami je milý môj medzi šuhajmi, s rozkošou si sadám do jej tieňa, jej ovocie je sladké pre moje ústa." /2,3/ Sv. Terézia prirovnáva tieto slo­vá k slovám anjela, ktoré povedal P. Márii: "Moc Najvyššieho ťa zatieni." Duch Svätý robí sprostredkovateľa medzi Bohom a dušou. Keď duša prežíva slasti z Božej prítomnosti, je akoby zahalená a chránená akýmsi tieňom alebo oblakom božstva, odkiaľ pochádza taká lahodná rosa, že z nej zmizne akákoľvek únava, ktorú jej spôsobovali veci tohto sveta. Pán jej podáva plod tejto jablone už pripravený /"jej ovocie je sladké pre moje ústa"/.

Mottom 6.kapitoly sú verše: "Kráľ ma zaviedol do vínnej piv­nice a jeho viecha /= firemná tabuľka v dnešnom zmysle slova, zástavka/ nado mnou je láska." /2,4/ Tieto verše jej slúžia na výklad o úžasných plodoch, ktorými je obohatená duša, keď vychá­dza zo slastného stavu, ktorý je onou "pivnicou", v ktorej Kráľ zušľachtil jej lásku.

V poslednej 7.kapitole, ktorej mottom sú verše: "Posilnite ma hrozienkovým koláčom, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky!" /2,5/ - Terézia opisuje, ako je duša premožená láskou a omdlieva z túžby, prosiac, aby ju Milý posilňoval slasťami, kvetmi lásky k Bohu a k blížnemu, ktoré umožňujú už v tomto živo­te spojiť Martin a Máriin dôverný vzťah k Ježišovi.

 

Kniha o zakladaní

 

Tento spis začala Terézia písať 25.augusta 1573. Ako sama v úvode píše, v r. 1562, keď bol založený kláštor sv. Jozefa v Avile, prikázal jej vtedajší spovedník, dominikán O. Garcia z Toleda, aby opísala založenie tohto kláštora. O 11 rokov, v r.1573, ju spovedník O.Ripalda, SJ. povzbudil, aby opísala aj založenie ďalších siedmich kláštorov. A tak napísala túto knihu "na česť a chválu nášho Pána", pričom každé založenie kláštora opísala v chronologickom poradí samostatne v jednotlivých kapito­lách /spolu 31 kapitol/. Je to vlastne strhujúca reportáž o Božom diele prostredníctvom tejto svätice pri zakladaní nových klášto­rov /spolu ich bolo vyše tridsať!/. Je to živé svedectvo o čino­rodej láske, utrpení a námahách pre Božie kráľovstvo.

 

K tomuto spisu sú priložené Rady na duchovný úžitok spolusestier /69 bodov/.

Napríklad:

 1. Neobrábaná zem, čo ako úrodná, bude rodiť iba bodľačie a  tŕnie. Tak je to aj s mysľou človeka.

 2. Vždy hovor dobre o duchovných veciach, o rehoľníkoch  a rehoľníčkach, o kňazoch a pustovníkoch.

 3. Medzi mnohými hovor vždy málo.

 4. Buď skromná v celom svojom konaní a správaní.

 6. S každým hovor s umiernenou radosťou.

 7. Nikdy sa ničomu nevysmievaj.

 8. Nikdy nikoho nekáraj, iba jemne, pokorne a s pocitom hanby  voči sebe.

 9. Vstúp do nálady človeka, s ktorým hovoríš. Buď veselá  s veselými, smutná so smutnými; skrátka, staň sa  pre všetkých všetkým, aby si získala všetkých.

 /1 Kor 9,22/.

 10. Nikdy nehovor, dokiaľ si dobre nerozmyslíš, čo chceš povedať, a odporúčaj to úprimne nášmu Pánovi, aby si nepovedala niečo, čo sa mu nepáči.

 13. Nikdy nezveličuj veci, ale vyjadruj svoju mienku skromne.

       Vždy zaveď do svojich rečí a rozhovorov duchovné témy: tak sa vyhneš prázdnym slovám a klebetám.

 21. Konaj všetko tak, akoby si skutočne videla pred sebou  Boží majestát.

 22. Nikdy o nikom nič zlé nepočúvaj ani nehovor, iba ak o sebe...

 23. Všetko, čo konáš, obetuj Bohu a pros ho, aby to bolo  na jeho česť a slávu.

 25. Vždy sa pokladaj za služobníčku všetkých a vo všetkých  hľadaj Krista, nášho Pána, a tak mu získaš vážnosť a úctu.

 27. Pri každej práci a vždy si spytuj svedomie a keď spoznáš  svoje chyby, snaž sa ich s Božou pomocou napraviť. Touto cestou dôjdeš k dokonalosti.

 28. Nemysli na chyby iných, ale na ich čnosti a na vlastné chyby.

 29. Maj stále úprimnú túžbu trpieť pre Krista v každej  záležitosti a pri každej príležitosti.

 31. Uchovaj si po celý deň, o čom si ráno rozjímala. Buď v  tom veľmi vytrvalá, pretože to prináša veľký úžitok.

 34. Čítaj často príkazy a pravidlá svojho rádu a starostlivo ich dodržiavaj.

 35. Premýšľaj o Božej prozreteľnosti a múdrosti vo všetkých stvorených veciach a vo všetkom ju chváľ.

 36. Vzdiaľ svoje srdce od všetkých vecí, hľadaj a nájdeš Boha.

 38. Vnútornú zbožnosť nevyjavuj, ak to nie je veľmi nutné. "Svoje tajomstvo si zachovám pre seba", hovoria sv. František a sv. Bernard.

 39. Ak je tvoj pokrm dobre alebo zle uvarený, nesťažuj si:  spomeň si na žlč a ocot Ježiša Krista.

 41. Rozjímaj o nebeskom stole a jeho pokrme, ktorým je Boh, a o hosťoch, ktorými sú anjeli. Dvíhaj oči k tomu stolu s túžbou, aby si sa tam raz ocitla.

 43. Nikdy nekonaj nič, čo by si nemohla konať pred všetkými.

 48. Mysli na svoj minulý život, aby si nad ním mohla  nariekať, na svoju terajšiu vlažnosť a na to, čo ti  chýba, než odtiaľto dôjdeš do neba, aby si žila v bázni, ktorá prináša mnoho dobrého.

 55. Buď láskavá ku všetkým a prísna na seba.

 56 Na sviatky svätých premýšľaj o ich čnostiach a pros  Pána, aby ich udelil aj tebe.

 57. Veľmi starostlivo konaj svoje večerné spytovanie svedomia.

 63. Snaž sa hovoriť o záležitostiach svojej duše s duchovným a vzdelaným spovedníkom, dôveruj mu a riaď sa vo všetkom jeho radou.

 65. I keď máš mnoho svätých za svojich orodovníkov, uctievaj osobitne sv. Jozefa, ktorý môže od Boha mnoho získať.

 66. V dobách, keď si smutná a znepokojená, nezanedbávaj  dobré skutky modlitby a sebazáporu, ktoré si si navykla konať. Diabol sa totiž bude snažiť vyviesť ťa z miery a presvedčiť, aby si sa ich vzdala. Skôr by si ich však mala konať viac než obvykle a uvidíš, ako rýchlo ti Pán príde na pomoc.

 67. Nehovor o svojich pokušeniach a nedokonalostiach členkám svojej komunity, ktoré nepokročili v duchovnom živote,  pretože by si tak uškodila im aj sebe; hovor o tom iba s najdokonalejšími.

 68. Buď si vedomá, že máš iba jednu jedinú dušu, že zomrieš iba raz, že máš iba jeden život, ktorý je krátky, jediný a úplne osobný, a že je iba jedno oslávenie, ktoré trvá večne. Ak to budeš robiť, mnoho vecí ťa nebude zaujímať.

 69. Nech je vždy tvojou túžbou vidieť Boha; tvojím strachom,

 že Ho stratíš; tvojou bolesťou, že sa z Neho nemôžeš radovať; tvojou radosťou, že On ťa môže k sebe priviesť. Tak budeš žiť vo veľkom pokoji.

 

 Vnútorný hrad

 

Keď sv. Terézia začala r. 1575 zakladať reformované kláštory v južnom Španielsku, generálna kapitula jej zakázala ďalšiu čin­nosť a nariadila jej, aby ostala zavretá v kláštore, ktorý si sa­ma vyberie. Terézia si zvolila kláštor v Tolede, kde za niekoľko mesiacov napísala na príkaz spovedníka O. Velazqueza vrcholné dielo svojho spisovateľského umenia a kresťanskej mystiky - Vnú­torný hrad.

V predvečer sviatku Najsv. Trojice v r. 1577, keď uvažovala nad koncepciou diela, Pán jej dal úchvatné videnie. Bola to záro­veň odpoveď na jej dávnu túžbu vidieť, ako vyzerá duša v milos­ti, ale aj konkrétny a podrobný plán diela, do ktorého sa mala z poslušnosti pustiť. Videla krásnu krištáľovú guľu a v nej hrad so siedmimi komnatami. V siedmej komnate, ktorá bola stredom hra­du, býval Kráľ slávy a odtiaľ sálalo oslňujúce svetlo do ostat­ných komnát, ktoré obklopovali kráľovskú sieň. Čím boli bližšie, tým boli viac osvetlené a krásne. Svetlo však osvetľovalo iba priestor vo vnútri hradieb. Za nimi bola sama nečistota a temno­ta, žaby, zmije a iné jedovaté zvieratá. To bol obraz duše žijú­cej v Božej milosti. Teréziu tento obraz uchvátil, túžila čo naj­dlhšie sa nad ním kochať, keď tu zrazu žiara zmizla, krištáľ sa zatemnil a sčernel ako uhlie a jedovaté potvory, ktoré krúžili okolo hradu, vnikli doňho a vniesli tam zúfalstvo a skazu. Tá du­ša upadla do ťažkého hriechu.

Terézia sa hneď na druhý deň - 2.júna 1577 - pustila do pí­sania tohto vrcholného diela. Dokončila ho na vigíliu sv. Ondre­ja, 29.novembra 1577. Hlavným námetom tohto diela je modlitba: rôzne komnaty sú obrazom rôznych stupňov modlitby. Duša, ktorá nimi prechádza, dospeje až do poslednej, siedmej komnaty, ktorá je v samom strede. Tam prebýva Kráľ slávy a tam dôjde k dôvernému spojeniu duše s Bohom, ktoré nazýva duchovným sobášom. V prvých troch komnatách žijú duše, ktoré ešte zápasia so zlými náklonnos­ťami, s rôznymi zhubnými vplyvmi sveta, ktoré Terézia prirovnáva k jašteričkám, ktoré sa dostanú všade. V štvrtej komnate sa duša začína stretávať s nadprirodzenými skutočnosťami a hodnotami, v piatej komnate dochádza k modlitbe spojenia - zjednotenia s Bo­hom. Šiesta komnata je vyhradená duchovnému zasnúbeniu, ktoré sprevádzajú vznešené prejavy: slová, ktoré vníma len vo svojom vnútri, extáza, vytrženie, intelektuálne a obrazné videnie. Tomu však predchádza dôkladné očisťovanie od každého pozemského prachu a mravnej špiny. Takto očistená duša vstupuje do siedmej komnaty, kde sa jej duch spojí s Bohom a stane sa s Ním jedno "ako voda, ktorá padá z neba do rieky, ako potôčik, ktorý vteká do mora, ako nejaké svetlo, ktoré padá do izby dvoma oknami a vnútri sa stáva nerozlíšiteľným svetlom". /VII.komnata, 2.kap./

 

Okrem spomínaných spisov sv. Terézie od Ježiša treba ešte spomenúť jej spis Duchovné vzťahy, ktorý podáva svedectvo o jej mimoriadnych duchovných daroch, zážitkoch a skúsenostiach, ďalej zbierku myšlienok o Božej láske - Výkriky duše k Bohu. Terézia je tiež autorkou vyše 30 básní a viacerých menších príležitostných spisov. Veľmi cenné sú aj jej listy /napísala ich vyše 15 OOO/, z ktorých sa zachovalo iba 500. Odhaľujú jej bohatú osobnosť, hlbokú znalosť ľudí, jemný humor, zmysel pre praktické záležitos­ti, organizačné vlohy atď. Z ľudského hľadiska je sv. Terézia skutočne originálnou a nenapodobniteľnou spisovateľkou. Preto si ju španielski spisovatelia zvolili za svoju nebeskú ochrankyňu.

 

 

 

 

Bratislava 22.augusta 1994 

Spracovala: Mária N. od Najsv. Srdca Ježišovho)