Sv. Šimon Stock

16. máj - sv. Šimon Stock

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Anglicku pred  rokom 1200. Jeho otec bol správcom hradu Harford pri Kente. Šimon zažil v mladosti od svojho rodného brata nejednu krivdu a túžil  po samote  a rozjímavom živote pustovníkov. Preto v 19. rokoch odišiel z domu a vykonal sľub čistoty. Rozhodol sa bývať na opustenom mieste v dutom strome. Zvolenie dutého stromu bolo z túžby po pokání a z lásky k Bohu. Svoju lásku k bratovi prejavil nielen odpustením, ale vyprosoval mu i potrebné Božie milosti. Z lásky k Ježišovi sa zriekol pohodlia a prinášal zmierne obete za obrátenie druhých. Silu ku  kajúcnosti čerpal z rozjímavej modlitby a z dôverného spojenia s Bohom. Za vlády sultána Kamela Egyptského boli karmelitáni nútení opustiť Svätú zem a prišli do Anglicka. Šimonovi vraj Panna Mária pri zjavení povedala, že títo bratia sú v Anglicku. Oslovili ho, aby vstúpil do tohto rádu. V mladosti  mal ukončené štúdia a preto sa čoskoro stal koadjútorom generálneho predstaveného rádu. Vykonal tiež púť do Svätej zeme. V roku 1245 ho v Aylesforde zvolili za generálneho predstaveného rádu. Šimon túžil rozširovať úctu k Panne Márii.  Keď ju v ťažkých časoch rádu prosil o pomoc, Panna Mária mu pri ďalšom zjavení v noci z 15. na 16. júla 1251 v Cambridgi odovzdala škapuliar – časť habitu, so slovami: „Vezmi toto rúcho, je známkou spásy, zárukou pokoja a večného záväzku; kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň.“  Veľký  škapuliar karmelitánov voľne splýva na hrudi a na chrbte; ide o pás látky s otvorom pre hlavu (vyskytuje sa aj u iných rádov). Slúžil na ochranu habitu pri práci. Čoskoro sa rozšírila aj forma malého škapuliara pre laikov, pozostávajúca z dvoch malých kúskov vlnenej tkaniny hnedej farby spojených šnúrkami. Nosenie tohto škapuliara je v praxi nahradené nosením škapuliarskej medaily. Škapuliar je sväteninou. Ide o viditeľné znamenie neviditeľnej milosti, závislé od nášho vzťahu k Bohu a k Panne Márii. Nosenie škapuliara má sprevádzať naša ochota obliecť sa v život a čnosti Panny Márie a dať sa do služieb diela spásy ako ona. Ten, kto prijíma škapuliar, zaväzuje sa žiť dôverný vzťah k Panne Márii a k Ježišovi Kristovi a s nimi milovať celú Cirkev. Vykročenie na túto cestu, nosenie škapuliara je najširšou formou pričlenenia ku karmelitánskej rodine; v nej každý člen má byť životodarným údom. Šimon upevňoval život rádu, ktorý rozšíril zakladaním kláštorov v Kolíne, v Haarleme, v Bruseli a v niekoľkých francúzskych mestách. O záležitostiach rádu sa bol viackrát poradiť so Svätým otcom. Úprava reguly, ktorú schválil Inocent IV., bola vďaka nemu v plnom súlade s tradičným duchom Karmelu. Povzbudzoval k apoštolskej činnosti, ktorá neškodí životu modlitby a pôvodnému duchu rádu. V zmierneniach, ktoré úprava obsahovala, sa dovoľovalo karmelitánom vlastniť domy v mestách, aby mohli  vykonávať apoštolskú činnosť.  Pritom sa zdôrazňovala podmienka spoločnej liturgickej modlitby i spoločného stolovania na upevňovanie života komunity. Pri budovaní Karmelu na Západe Šimon nadviazal na Angličana Hana, ktorý bol jeho spolupracovníkom vo vypracovaní  náuky o mystike.  Od neho asi pochádza rozdelenie do šiestich stupňov:

Prvý stupeň: duša sa otvára  Bohu, podľa výzvy Snúbenca v Piesni piesní: „Otvor mi, moja milovaná!“ Šimon Stock pripomína i nám túto základnú potrebu otvoriť sa Bohu.  

Druhý stupeň: Najsvätejšia Trojica má svoj príbytok v duši, ktorú k sebe pritiahla. Tam, kde sa spája láska a túžba, dochádza k zrodeniu Boha. Človek je vedome vťahovaný do života s Najsvätejšou Trojicou a prijíma ovocie Ducha Svätého: svetlo, lásku, radosť, pokoj.

Tretí stupeň:  duša sa pretvára v Boha vplyvom svetla; v ňom už duša nehreší a hľadí na Božiu krásu spôsobom, ktorý vylučuje, aby sa objavila temnota hriechu. Duša si počína ako dieťa svetla, zabúda na všetko, čo nie je Boh. Po skúsenosti s Bohom nasleduje osvietenie; duša potrebuje svetlo skôr, než je schopná ho vidieť.

Štvrtý stupeň:  Boh pozdvihuje dušu nad ňu samu. Boh v duši uvoľňuje nesmiernu energiu a prirodzené mohutnosti duše sú povznesené, aby sa stali nadprirodzenými. Pod týmto Božím pôsobením si duša jasne uvedomuje svoje prirodzené slabosti a čoraz viac  chápe Božiu všemohúcnosť a blahosklonnú lásku.

 Piaty stupeň: duša sa úplne spája s Bohom. Duša nadobúda formu Boha, je v nej pretváraná a Boh je zasa v jej forme. Duša sa nachádza v nebeskom svetle.

Šiesty stupeň: duša je zahalená svetlom a toto svetlo z nej vyžaruje tak, že je už celá  svetlom,  je zrkadlom božstva.

Šimon Stock nám spolu s Hanom ukazuje, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú a smerujú k jednote s ním. Ide o veľký dar. K jeho prijatiu napomáha pravá mariánska úcta, pretože Panna Maria je dokonale formovanou dušou a nielen túži, ale ako sprostredkovateľka Božích milostí má i moc pretvoriť nás na podobu jej Syna.

Tieto riadky sú výzvou pre každého z nás, aby sme sa snažili o pokrok vo svojej modlitbe. Šimon Stock si plne uvedomoval, akým cennou črtou karmelitánskeho rádu je úcta k Panne Márii; zanechal nám i dve krásne modlitby: Ave Stella (Zdravas , Hviezda) a Flos Carmeli (Kvet Karmelu), ktorá bola jeho najobľúbenejšou. Na čele rádu bol až do svojej smrti; zomrel 16. mája 1265 počas vizitačnej cesty do Bordeaux. Tam bol aj pochovaný. Roku 1951 boli jeho pozostatky prenesené do Aylesfordu.