Sv. Alžbeta od Najsv. Trojice

Životopisné údaje o sv. Alžbete od Najsvätejšej Trojice (1880 – 1906)

 

18. júla 1880
vo vojenskom tábore v Camp d'Avour (Farges en Septaines – neďaleko Bourges), vo Francúzsku, sa v rodine dôstojníka narodila Alžbeta Catezová (vl. menom Elisabeth Catez; doma ju volali Sabeth).

22. júla 1880
Alžbeta prijala sviatosť krstu.

1881
rodina sa sťahuje do Auxonne, neďaleko Dijonu.

november 1882
rodina sa sťahuje do Dijonu, ulica Lamartine.

20. februára 1883
sa narodila sestra Marguerite (doma ju volali Guite).

1885
Alžbetin otec, kapitán Joseph Catez, odchádza z vojska na odpočinok.

1887

24. januára
zomiera Alžbetin starý otec Rolland, ktorý býval s rodinou Catezovou;

2. októbra
zomiera Alžbetin otec Joseph Catez;
rodina sa presťahovala na ulicu Prieur de la Côte d´Or, blízko kláštora bosých karmelitánok; 
Alžbeta pristúpila prvý raz k sv. spovedi;
Alžbeta začína navštevovať hodiny francúzštiny.

1888
Alžbeta sa zveruje kanonikovi Anglesovi so svojím povolaním k rehoľnému životu.

v októbri
sa zapisuje na konzervatórium v Dijone (hra na klavír).

19. apríla 1891
Alžbeta pristúpila k prvému sv. prijímaniu v katedrále Saint-Michel (Dijon).

8. júna 1891
Alžbeta prijíma sviatosť birmovania v chráme Notre-Dame (Dijon)

25. júna 1893
Alžbeta získava prvú cenu v hre na klavíri na konzervatóriu v Dijone.

leto 1893
Prázdniny strávila v Gemeaux (pri Dijone), v Mirecourte (Vosges) a v  Mignovillarde (pohorie Jura).                 

jar 1894
Alžbeta skladá súkromný sľub čistoty. Cíti sa byť povolaná do Karmelu.

leto 1894
prázdniny strávi v Carlipe, Saint Hilaire (Aude)  

11. augusta 1894
Alžbeta píše svoje prvé básne.

leto 1895
prázdniny strávi vo Mirecourte (Vosges) et v Champagnole (pohorie Jura)
prerušuje štúdium na konzervatóriu.

1896
zúčastnila sa na púti do Lúrd.

1897
strávila prázdniny vo Vosges.

1898
strávila prázdniny na juhu Francúzska a zúčastnila sa na púti do Lúrd; cez Marseille, Grenoble, Annency a Geneve sa vrátila do Dijonu.

1899

24.-28. januára
sa zúčastnila na duchovných cvičeniach, ktoré viedol páter Chesnay, SJ;

30. januára
Alžbeta začína písať svoj Denník.

4. marca – 2. apríla
Alžbeta sa zúčastnila na misiách v Dijone.

26. marca
Alžbeta získava od svojej matky súhlas so vstupom do Karmelu, ale až vo veku 21 rokov. Alžbeta číta Dejiny duše od sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux).

20. júna
navštevuje hovorňu v karmelitánskom kláštore v Dijone.

1900

23.-27. januára
Alžbeta sa zúčastnila na duchovných cvičeniach, ktoré viedol páter Hoppenot, SJ;
prvý raz sa stretla s pátrom Vallée, OP, ktorý jej vysvetlil tajomstvo prebývania Najsvätejšej Trojice v duši prostredníctvom milosti;
strávila posledné prázdniny na juhu Francúzska.

1901

2. augusta
Alžbeta vstupuje do Rádu bosých karmelitánok v Dijone;

9. októbra
Matka Germaine od Ježiša sa stáva priorkou Karmelu, zároveň je aj novicmajsterkou;

8. decembra
Alžbeta prijíma rehoľné rúcho; pri obliečke dostáva meno Mária Alžbeta od Najsvätejšej Trojice (Marie Elisabeth de la Trinité).

1902  

7.-14. októbra
Alžbeta sa zúčastňuje na duchovných cvičeniach komunity, ktoré vedie páter Vallée, OP.

15. októbra
sa  koná svadba Alžbetinej sestry Marguerity s Georgeom Chevignardom.

1903

1.-10. januára
Alžbeta sa zúčastňuje na duchovných cvičeniach pred rehoľnými  sľubmi.

11. januára
Alžbeta skladá svoje rehoľné sľuby.

21. januára
Alžbeta prijíma čierny závoj; krátko potom jej zveria úlohu druhej kolovej sestry.
Rozhodnutím štátu je kláštorná kaplnka uzavretá pre verejnosť.

1904 

11. marca
narodila sa Alžbetina prvá neter Elisabeth Chevignardová.

12.-20. novembra
konali sa duchovné cvičenia komunity, ktoré viedol páter Fages, OP.

21. novembra
Alžbeta píše svoju modlitbu Môj Bože, Trojica, tebe sa klaniam.
Rozhodne sa byť „chválou slávy“ (Božej).

1905

v období Veľkého pôstu (8. marca – 22. apríla)
prejavili sa prvé príznaky Alžbetinej choroby (Addisonova choroba, v tom čase neliečiteľná));

19. apríla
narodila sa Alžbetina druhá neter Odette Chevignardová;

polovica augusta
oslabenú Alžbetu uvoľnili z úradu druhej kolovej sestry.

1906

19. marca
Alžbetu previezli do infirmérie (izba pre chorých);

8. apríla
prijíma sviatosť pomazania chorých;

8. a 9. júla
potom, čo vzývala sv. Teréziu z Lisieux, opäť sa postaví na nohy;

august
Alžbeta píše duchovné spisy Nebo vo viere (Le Ciel dans la foi) a Veľkosť nášho povolania (La grandeur de notre vocation);

16.-31. augusta
koná si svoje osobné duchovné cvičenia, ktorých ovocím je spis Posledné exercície (Derniere retraite);

október
Alžbeta píše svoj list – testament matke Germaine –  Nechaj sa milovať (Laisse-toi aimer);

31. októbra
Alžbeta druhý raz prijíma sviatosť pomazania chorých;

1. novembra
sr. Alžbeta posledný raz prijala Eucharistiu;

9. novembra
sr. Alžbeta od Najsv. Trojice po ťažkej chorobe umiera vo veku 26 rokov so slovami: „Idem k Svetlu, k Láske, k Životu!“

12. novembra
pohreb sr. Alžbety od Najsvätejšej Trojice.

1931
začína sa proces blahorečenia, ktorý sa uzavrel v roku 1941.

25. novembra 1984
pápež Ján Pavol II. vyhlásil sr. Alžbetu od Najsvätejšej Trojice za blahoslavenú.

16. október 2016
svätorečená pápežom Františkom

 

Audiovizuálna prezentácia o sv. Alžbete: odkaz

 

Dielo sv. Alžbety od Najsvätejšej Trojice:

 

Preklad v slovenskom jazyku:

Nebo vo viere. Duchovné spisy. Z francúzskeho originálu Le Ciel dans la foi preložili a vydali Sestry bosé karmelitánky v Košiciach, 2007 (len pre vnútornú potrebu).

Élisabeth de la Trinité: Oeuvres completes. Édition critique réalisée par le Pere Conrad de Meester, OCD. Paris, Les Éditions du Cerf, 1991.