Sv. Terézia Benedikta od Kríža

Životopisné údaje o o sv. Terézii Benedikte od Kríža (1891 - 1942)

 
12. októbra 1891
vo Vroclave, v židovskej rodine, sa narodila Edita Steinová (Edith Stein) ako 11. dieťa obchodníka s drevom Siegfrieda a Augusty, rodenej Courantovej.
1893
Edite zomrel otec vo veku 48 rokov; mala necelé dva roky.
12. októbra 1897
začala chodiť do školy Viktórie vo Vroclave.
1908 - 1911
navštevovala lýceum vo Vroclave; zmaturovala s vyznamenaním.
1911 - 1913
študovala germanistiku, históriu a psychológiu na univerzite vo Vroclave.
1913 - 1915
študovala filozofiu (u Husserla), históriu a germanistiku na univerzite v Göttingene.
1915
s vyznamenaním zložila štátne skúšky s povolením vyučovať filozofiu, históriu a nemecký jazyk.
1915
venovala sa dobrovoľnej službe v Červenom kríži, v poľnej vojenskej nemocnici pre nákazlivo chorých v Hraniciach na Morave.
1916
učila na strednej škole vo Vroclave; získala doktorát z filozofie na univerzite vo Freiburgu.
1916 - 1918
pracuje ako asistentka u svojho profesora a zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla vo Freiburgu.
1917
vyšla jej doktorská práca Zum Problem der Einfühlung (O probléme vcítenia, Halle 1917).
1919 - 1933
venuje sa učiteľskej práci vo Vroclave a Münsteri.
1921
počas návštevy v dome priateľov Conradovcov - Martiusovcov v Bergzaberne prečítala za jednu noc Život sv. Terézie z Avily; rozhodla sa konvertovať.
1. januára 1922
po konverzii prijala vo farskom kostole sv. Martina v Bergzaberne sviatosť krstu a meno Terézia; bola prijatá do rímskokatolíckej Cirkvi. Jej krstnou matkou bola Hedwiga Conradová - Martiusová, ev. a. v. V ten istý deň pristúpila k prvému sv. prijímaniu.
2. februára 1922
prijala sviatosť birmovania v súkromnej kaplnke biskupa v Speyeri. Za duchovného vodcu si zvolila dr. Schwinda, ktorý bol farárom v dóme v Speyeri a neskôr generálnym vikárom.
1923 - 1931
pôsobí ako profesorka nemčiny a dejepisu na dievčenskom lýceu v Speyeri; prednáša v Učiteľskom inštitúte sestier dominikánok sv. Magdalény v Speyeri. Bývala v kláštore sestier dominikánok.
1925
v Husserlovej Ročenke publikovala rozpravu Eine Untersuchung über den Staat (Rozprava o štáte).
1928
publikovala preklady listov a denníka J. Newmana po jeho prijatí do Katolíckej Cirkvi.
1928 - 1932
prednášala na pedagogických konferenciách a kongresoch doma i v zahraničí (Praha, Viedeň, Salzburg, Bazilej, Paríž, Bendorf). Jezuita p. Erich Przywara ju podnietil preložiť dielo sv. Tomáša Akvinského o pravde: Quaestiones disputatae de veritate.
1929
vydala vedeckú prácu Husserls Phänomenologie und die Philosophie des hl. Thomas von Aquino (Husserlova fenomenológia a filozofia sv. Tomáša Akvinského). Venovala ju pamiatke E. Husserla.
1931
pracovala na svojom veľkom ontologickom diele Endliches und ewiges Sein (Konečné a večné bytie), v ktorom chcela spojiť fenomenológiu a tomizmus.
1932
publikovala niekoľko prác venovaných otázke postavenia kresťanských žien; stala sa priekopníčkou v presadzovaní kresťanského feminizmu.
1931 - 1932
Vo Vroclave vyšiel v dvoch zväzkoch jej preklad diela sv. Tomáša Akvinského Quaestiones disputatae de veritate.
1932 - 1933
pôsobila ako docentka v Nemeckom inštitúte pre odbornú pedagogiku v Münsteri.
1933
Adolf Hitler sa stal nemeckým kancelárom; od NSDAP Edita dostala zákaz pedagogickej činnosti.
30. apríla 1933
sa modlila vo farskom kostole, keď pocítila, že "Dobrý Pastier mi dal súhlas", aby vstúpila do karmelitánskeho kláštora.
15. októbra 1933
po bolestnej rozlúčke s matkou a rodinou vstupuje štyridsaťdvaročná Edita Steinová na sviatok sv. Terézie z Avily do kláštora bosých karmelitánok v Kolíne nad Rýnom.
1934 - 1942
napísala svoje najvýznamnejšie diela a mnoho menších prác (biografických, teologických, antropologických a mystických).
15. apríla 1934
oblieka si rehoľné rúcho a prijíma rehoľné meno sestra Terézia Benedikta od Kríža.
21. apríla 1935
skladá dočasné sľuby na tri roky.
1935 - 1936
pokračuje v začatom diele Endliches und ewiges Sein (Konečné a večné bytie).
14. septembra 1936
zomrela jej matka Augusta Steinová.
Vianoce 1936
jej staršia sestra Róza prijala v Aachene sviatosť krstu a prišla bývať do kolínskeho kláštora ako členka Tretieho karmelitánskeho rádu.
21. apríla 1938
skladá večné sľuby.
1. mája 1938
z rúk biskupa Mons. Strockumsa prijíma čierny závoj.
31. decembra 1938
v dôsledku prenasledovania Židov sa rozlúčila s kláštorom v Kolíne a so sestrou Rózou odišla do karmelitánskeho kláštora v Echte (Holandsko). Matka predstavená jej prikázala pokračovať v intelektuálnej práci. Dokončila rozpracované dielo Wege der Gotteserkentniss (Cesty k poznaniu Boha).
1940 - 1942
pracovala na rozprave o sv. Jánovi od Kríža: Kreuzeswissenschaft (Veda Kríža). Rozpracovala aj ďalšie dielo Nachfolge des Kreuzes (Nasledovanie Kríža), ale mohla ho dokončiť už iba prakticky - obetou svojho života.
máj 1940
nacistické Nemecko napadlo a obsadilo Holandsko.
2. augusta 1942
jednotky SS zatkli všetkých Židov obrátených na katolícku vieru, vrátane členov reholí. O 17. hod. prišli do kláštora po Editu a jej sestru Rózu a vyviezli ich do Amersfoortu. V deň svojho odvlečenia dopísala knihu Kreuzeswissenschaft (Veda Kríža), venovanú náuke a životu sv. Jána od Kríža.
4. augusta 1942
Internovali ich v spoločnom tábore vo Westerborku (Holandsko).
7. august 1942
Teréziu Benediktu a jej sestru Rózu s ostatnými Židmi deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime.
9. august 1942
Terézia Benedikta od Kríža zomiera v plynovej komore v Osvienčime, v Auschwitzi II-Birkenau.
4. januára 1962
kolínsky biskup, kardinál Jozef Frings začal "informačný proces".
25. júla 1962 - 7. júla 1971
skúma sa dielo Edity Steinovej.
7. júla 1972
otvorenie procesu de non cultu.
9. augusta 1972
kardinál Hoffner zakončuje proces na území diecézy a dokumenty z procesu posiela do Ríma. V Kolíne sa konajú oslavy pri príležitosti 30. výročia smrti Edity Steinovej.
1. mája 1987
pápež Ján Pavol II. v Kolíne nad Rýnom vyhlásil Editu Steinovú - sestru Teréziu Benediktu od Kríža, bosú karmelitánku, filozofku, Židovku a mučeníčku - za blahoslavenú. V príhovore povedal: "Hľa, skláňame sa pred svedectvom života a smrti Edity Steinovej, tejto neobyčajnej dcéry Izraela a dcéry Karmelu, sr. Terézie Benedikty od Kríža. Človeka, ktorý v sebe nesie akúsi dramatickú syntézu nášho storočia. Syntézu dejín poznačených hlbokými ranami. (...) Syntézu pravdy o človeku, o duši nepokojnej a nespokojnej, "kým nespočinie v Bohu".
11. októbra 1998
pápež Ján Pavol II. vyhlásil Teréziu Benediktu od Kríža za svätú.
1. októbra 1999
pápež Ján Pavol II. ustanovil sv. Teréziu Benediktu od Kríža za spolupatrónku Európy - spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou.