Myšlienky sv. Terézia z Lisieux - Povolanie a Cirkev

Milujem Cirkev, moju Matku.
Všetko, čo mám, všetko, čo získam, je pre Cirkev a pre ľudí...
Iba modlitbou a obetou môžeme byť Cirkvi užitoční.
 

„Hoci som taká maličká, chcela by som osvecovať duše ako proroci, učitelia Cirkvi, mám povolanie byť apoštolom... Ježišu, chcela by som prejsť po celej zemi, hlásať tvoje meno a zasadiť na pôde neveriacich tvoj slávny kríž, lenže jedno misijné pole by mi nestačilo; chcela by som súčasne hlásať evanjelium na všetkých piatich svetadieloch, ba aj na najvzdialenejších ostrovoch... Chcela by som byť misionárom nielen niekoľko rokov, ale chcela by som ním byť už od stvorenia sveta až do skončenia vekov... A nadovšetko by som chcela, môj milovaný Spasiteľ, preliať za teba svoju krv až do poslednej kvapky...“

„Keď mi moje túžby spôsobovali opravdivé muky, otvorila som si listy sv. Pavla a hľadala som nejakú odpoveď. Do očí mi padla 12. a 13. kapitola z prvého listu Korinťanom. V prvej som čítala, že všetci nemôžu byť apoštolmi, prorokmi, učiteľmi..., že Cirkev sa skladá z mnohých údov... Nedala som sa odradiť a pokračovala som v čítaní, až mi priniesla úľavu táto veta: „Usilujte sa o vyššie dary milosti! A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.“ A apoštol vysvetľuje, ako všetky najdokonalejšie dary nie sú ničím bez lásky... Konečne som našla pokoj... Láska mi dala kľúč k môjmu povolaniu... Pochopila som, že Cirkev má Srdce a že toto Srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska udržuje údy Cirkvi v činnosti, že keby láska vyhasla, apoštoli by nehlásali evanjelium, mučeníci by sa zdráhali prelievať svoju krv... Pochopila som, že láska obsahuje všetky povolania... Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože... V Srdci Cirkvi, mojej Matky, budem Láskou... Takto budem všetkým... Takto sa uskutoční môj sen!!!!“ (Príbeh mojej duše, s.228 n.)