Mária v karmelitánskom erbe

Keď sa konajú nejaké slávnosti vo farnosti, v dedine, nikdy nesmie chýbať erb.

História nášho rádu siaha do 13. storočia a vo vtedajšej dobe bolo charakteristické, že  sa rozvíjali rytierske rády. Feudálny charakter spoločnosti bol spojený so vznikom erbov. Keďže ľudia v tom období nevedeli písať, erby získavali veľkú popularitu. Boli v istom zmysle pomôckou, vďaka ktorej vtedajší svet medzi sebou komunikoval. Rehoľné rády, ktoré v tom období vznikali, mali svoj erb, a do tohto erbu vkladali všetko to, čím sa charakterizoval ich spôsob života – aká bola ich spiritualita, kto bol ich zakladateľ. Karmelitáni boli pôvodom križiaci. A križiaci mali čierny kríž na bielom pozadí. Bránili ideály kresťanstva – kríž – a biela farba označovala čistotu a nevinnosť.

Karmelitáni, ktorí na začiatku svojej existencie si nevytvorili svoj erb, ktorý by ich charakterizoval, boli nútení po príchode do Európy vyjadriť pomocou erbu svoje poslanie. Keďže boli pustovníci a ich život sa opieral o modlitbu, vzorom modlitby bola Mária, vytvorili si svoj vlastný erb, kde v centre sa nachádza Mária, pod jej nohami je hora Karmel, v ľavej ruke drží Ježiša a pravou rukou dáva požehnanie. Nad jej hlavou je koruna z 12 hviezd. Panna Mária je predstavená ako tá, ktorú Ježiš zobral do Neba a kde ju aj korunoval za kráľovnú. Ježiš, ktorú drží Mária v rukách, má v pravej ruke jablko ako symbol kráľovskej moci a v ľavej ruke drží meč ako symbol slova. Nad erbom sa nachádza nápis: Bratia Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel.

Mária v centre erbu mala veľký význam v živote karmelitánov. Hoci pustovníci nechodili do boja s nepriateľmi Cirkvi, mali pred sebou iných nepriateľov. Ten boj sa odohrával na úrovni ducha a srdca. Tak ako vojaci potrebujú dobré štíty a zbrane, takisto aj pustovníci z hory Karmel potrebujú štít, aby sa mohli zaň skryť. Keď karmelitáni vložili do stredu štítu obraz Márie, robili to s úmyslom, aby sa odovzdali dôvere pod ochranu Márie, tak ako to ona urobila pri Zvestovaní, keď vyslovila pri návšteve anjela: Hľa, služobnica Pána. To, že nosíme škapuliar, má pre nás význam, že máme úplne dôverovať Márii. Odovzdať sa pod jej ochranu. Cez škapuliar sa stávame bratmi a sestrami Márie. Môže nám pomáhať v boji proti Zlému. Diabol nemá prístup do srdca človeka, dokiaľ mu ho sám človek neotvorí. Keďže mu je ľahko vytvárať v našej fantázii rôzne obrazy, predstavy, stáva sa, že najviac vyhráva vtedy, keď využíva moment prekvapenia. To je náš postoj strachu, vyľakaného uprchlíka. Vedie nás to k našej prehre.

Múdrosť, ktorú nám chce Mária vštepiť do srdca, je postoj cvičenia sa v stálosti. Diabol je pokorený, keď vidí, že pri opakovanom pokušení človek nestráca dôveru a neupadá do paniky. Zveriť sa do rúk Márie je najlepšou zbraňou proti Zlému duchu. Hoci má diabol možnosť škodiť, vie, že ak sa duša odovzdala Márii, bude to mať s ňou oveľa ťažšie. Dôležitá je tu pokora. Neupadneme do hriechu, ak ho nevyhľadávame, ak orientujeme myseľ na Boha, odovzdávame sa mu, dôverujeme Márii a všetko jej zverujeme. Zostávajme v jej prítomnosti a nezabúdajme aj na to, že máme svojho Anjela strážcu.

Mária, buď nám pomocou v našich ťažkých chvíľach, vypros nám silu, aby sme dokázali úplne a bezhranične dôverovať tvojmu Synovi. nech tvoj škapuliar, dar tvojej ochrany a dobroty, nás čoraz viac vyzýva                                                                             
 
                                                                                                            P. Rudolf Bartal, OCD