Myšlienky sv. Terézia z Lisieux – Nebo

Prvé slovo, ktoré som vedela prečítať, bolo nebo.

Naše myšlienky musia smerovať k nebu, pretože tam prebýva Ježiš.

Naše srdce je tam, kde je náš poklad, a náš poklad je hore vo vlasti, kde nám Ježiš pripravuje miesto pri sebe.

Čo nám Ježiš pripravuje v nebi, keď nás jeho láska už tu obdarúva takými ohromnými prekvapeniami!

Čo to len bude v nebi, keď duše spoznajú svojich záchrancov?!

Mojím nebom je ostať vždy v prítomnosti Boha, volať ho svojím Otcom a byť jeho dieťaťom.

Kráčajme v pokoji po našej ceste a upierajme zrak na nebo, jediný cieľ našich námah.

Nemám v úmysle zostať v nebi nečinná. Želám si naďalej pracovať pre Cirkev a ľudí. To si vyprosujem od Boha a som si istá, že ma vypočuje.

Nemusím sa vôbec pripravovať. Ježiš bude musieť sám zaplatiť všetky cestovné výdavky a vstupenku do neba.

Pretože Ježiš opäť vystúpil na nebesia, môžem ho nasledovať iba podľa stôp, ktoré zanechal. Ale aké žiarivé sú tieto stopy, aké príjemné fluidum majú! Stačí mi len pozrieť sa do sv. evanjelia… a viem, ktorým smerom mám bežať.

Cirkevní učitelia nás učia, že láska, ktorá zjednocuje všetkých vyvolených, je v nebi taká veľká, že každý sa teší zo šťastia iného tak, ako keby si ho sám zaslúžil.

Boh svojim vyvoleným v nebi daruje toľko slávy, koľko dokážu zniesť. Preto posledný nemá nijaký dôvod závidieť prvému.

Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí… Bude to ako dážď ruží.

Aká nešťastná by som bola v nebi, keby som nesmela robiť malé radosti na zemi tým, ktorých milujem!

V nebi musí Boh splniť moje želania, lebo na zemi som nikdy nekonala podľa svojej vôle.

Nebojím sa zomrieť. Čo očakávam, je večnosť. Umieranie vzbudzuje vo mne radosť. Nie smrť si ma vezme, ale Boh. Mám už len jedno želanie: vidieť teba, ó, môj Bože.

Svoj čas v nebi chcem stráviť tak, že budem konať dobro na zemi.

Cítim, že moje poslanie čoskoro začne pôsobiť, aby ľudia milovali Pána Boha, ako ho milujem ja… Ak Pán Boh vyslyší moje túžby a želania, moje nebo bude trvať na zemi až do konca sveta. Áno, svoj čas v nebi chcem stráviť tak, že budem konať dobro na zemi.
Som úplne pripravená odcestovať. Dostala som pas do neba.

Dúfam, že po pozemskom vyhnanstve sa budem radovať z teba vo Vlasti, ale nechcem si zhromažďovať zásluhy pre nebo. Chcem pracovať jedine z lásky k tebe… Keď nadíde večer tohoto môjho života, objavím sa pred tebou s prázdnymi rukami..

Tvoje ramená, Ježišu, sú výťah, ktorý ma pozdvihne až k nebu. Nepotrebujem rásť. Naopak, musím ostať malou, byť stále menšou. Môj Bože, ty si prevýšil moje očakávania, a ja chcem chváliť tvoje milosrdenstvo.

Nebo rastie tu a dnes. V každom skutku, v každej hodine, to znamená, že treba brať veľmi vážne každý úder srdca, každého človeka…
Ďakujem ti, Bože, za všetky milosti, ktoré si mi udelil, zvlášť za to, že si mi dal prejsť vyhňou utrpenia. S radosťou sa budem pozerať na teba v posledný deň, keď budeš držať žezlo kríža. Keďže si mi dal účasť na tomto drahocennom kríži, dúfam, že sa ti budem v nebi podobať a že na svojom oslávenom tele uzriem žiariť sväté rany tvojho umučenia.

Neumieram, vstupujem do života.