Duchovná obnova OCDS, Notre Dame 16. 6. 2013

„Jeden slávny a uznávaný vedec, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, mal manželku. Bola to však osamelá a smutná žena, pretože jej muž bol málokedy doma. Neustále lietal lietadlami z jednej konferencie na druhú. Keď občas profesor našiel svoju manželku plakať, reagoval tvrdo a nevľúdne. Jedného dňa si opäť všimol, že po tvári ženy stekajú slzy. Namrzene sa prstom dotkol jej líca a vzal jednu z nich. Prst zdvihol pred tvár manželky a chladne jej povedal: „Načo plačeš? Pozri, slzy sú len zmes albumínu, sodíka, vápnika, lizozímu, glukózy, bielkovín, uhlíka… v smiešnom množstve. Čo je to slza? Zbytočne vylúčená špinavá voda.”

Príliš často vidíme iných očami chemika. V takom prípade dávame za pravdu tým, ktorí tvrdia, že ľudské telo je len zmesou tuku, z ktorého je možné vyrobiť sedem kusov mydla, železa, z ktorého by sa dal vyrobiť klinec strednej veľkosti, fosforu, ktorý by vystačil na výrobu dvoch tisícok zápalkových hlavičiek, síry, vďaka ktorej by sa človek dokázal zbaviť vlastných bĺch… A láska je teda len chemická reakcia, akýsi druh choroby. Ľudské bytosti sú tovar na predaj, duchovný svet je len istý druh hlúposti…[1]

Preto „žime duchovne“…, ako píše sv. Pavol v liste Galaťanom (porov. Gal 5, 16). V Katechizme Katolíckej Cirkvi sa píše: „Mravný život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi, Dávidovmu Synovi. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia.
Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Tradícia Cirkvi ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (KKC 1830 – 1832). Sv. Pavol ich vymenúva v Liste Galaťanom (porov. Gal 5, 22 – 23).

Na prvom mieste je láska. Láska je ovocím Ducha, ktorý v nás pôsobí, a nič lepšie nemôže charakterizovať kresťana ako práve tento dar. Prežívanie lásky a delenie sa ňou v nás rodí dar radosti. Je to výsledok lásky. Lebo ten, kto miluje, sa teší, že je v blízkosti toho, koho miluje. Takto prežívaná láska a s ňou spojená radosť zanechávajú v duši Boží pokoj a tento dar znamená, že v našom živote absentuje – chýba nepokoj. A to je veľmi dobre. Lebo nepokoj v nás rodí strach, ale pravý pokoj je pomôckou k tomu, aby sme bojovali s našimi vášňami. Boj s vášňami sa prejavuje v čnosti trpezlivosti, ktorá je ovocím toho, že sa duše nechávajú viesť Duchom Svätým, aj keď v ich živote prevládajú a sú prítomné rôzne druhy skúšok. S týmto ovocím Ducha sa spája aj postoj nešomrať na danú situáciu. Sv. Pavol píše v Liste Korinťanom: Láska je trpezlivá. Kresťan sa nemôže vyhnúť vo svojom živote skúškam, utrpeniu. Tieto chvíle sa však dajú prežívať vo viere a pochopiť, že je to čas milosti a očisťovania. Vytrvalosť je podobná trpezlivosti. Ovocie vytrvalosti prináša duši silu využiť všetky prostriedky na boj a pomocou nich chce dosiahnuť cieľ, aj napriek svojim obmedzeniam a slabostiam či hriechom. Dôležité je uvedomiť si pri tomto ovocí Ducha, že ak pracujeme pre Boha s čistým úmyslom, nepracujeme márne. Vytrvalosť je veľmi úzko spojená s čnosťou nádeje.

To, čo sme doteraz povedali, bolo ovocie Ducha, ktoré viaže dušu človeka s Bohom. Pavol ďalej vymenúva iné ovocie Ducha, ktoré má slúžiť k dobru blížneho. Je to láskavosť, ktorú môžeme definovať ako stálu pripravenosť robiť dobre nášmu blížnemu, bez rozdielu na to, čím je, ako vyzerá a ako sa správa a žije. Nestačí len teória. Láska má byť dobrotivá, ktorá nás vedie konať konkrétne dobro blížnemu. Vľúdnosť je zavŕšením láskavosti a dobroty. Je protikladom hnevu. Pavol píše Korinťanom: Láska sa nerozčuľuje, ale je mierna a taktná. Vľúdnosť predchádza vernosti, ktorá z nej robí formu, ako žiť spravodlivo a s láskou. Skromnosť, zdržanlivosť a čistota sú veľmi úzko spojené s čnosťou miernosti. Skromný je ten, kto hodností svoj život bez preceňovania a podceňovania sa, pričom sa to odráža aj na jeho vonkajšom vzhľade, ako sa správa k ostatným ľuďom a v spoločnosti. Skromný je ten, kto má vo svojom vnútri poriadok a vyniká prostotou. Na poslednom mieste je to čistota a zdržanlivosť. A s tým je spojená bdelosť, čo môže alebo nemôže ublížiť duši alebo človeku a jeho ceste k Bohu a k blížnemu. Je to ovocie, ktoré pomáha vyhýbať sa príležitostiam k hriechu a pomáha voliť si, čo je Božie.[2]

„Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ (Gal 5, 25).

[1] FERRERO, B.: Ale veď máme krídla. Bratislava : Don Bosco, 2006, s. 10.

[2] Porov. CARVAJAL. F. F.: Hovoriť s Bohom. Meditácie na každý deň. Bratislava : Lúč, 1999, s. 596 – 601.

P. Rudolf Bartal, OCD