Stačí sa poobzerať okolo seba a na uliciach, vo výkladoch supermarketov a obchodných domov nám všetko pripomína Vianoce. Plno reklám na darčeky, reklamy na relaxačné kurzy, kurzy duchovného oddychu. Reklama má zo zásady dve úlohy: pritiahnuť čo najviac ľudí, aby firma mala zisk a mala z čoho žiť, a druhá skutočnosť je taká, že reklama nie vždy hovorí pravdu. Reklama ponúka a človek chce ešte viac a viac. A v zhone predvianočnej horúčky a všelijakých nákupov od výmyslu sveta nám Cirkev ponúka, aby sme sa zastavili…, aby sme sa zastavili  a porozmýšľali, čo nám chce povedať. Hoci aj patrón dnešného dňa: sv. Ján od Kríža.

Advent je čas prípravy, prípravy na tajomstvo Vtelenia. Postava, ktorá je veľmi dôležitá a vo svojej pokore až skoro neviditeľná, je Mária. Bez nej a bez jej „Fiat!“ by nebol advent adventom. Chcel by som sa s vami dnes zamyslieť nad tým, ako Mária – zornica Adventu – vplývala na život dnešného svätca – Jána od Kríža.

Na začiatku sme hovorili o reklame. Skúsme si položiť otázku, aký je rozdiel medzi reklamou Ježiša a dnešnou reklamou. A vôbec, potrebuje Ježiš dnes reklamu? Vieme, že reklama v istom zmysle klame. Ježiš však nie. On hovorí úprimne a na rovinu. Spomeňme si na jeho  známe slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate e ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“

Biblický pojem „vziať jarmo“ znamená pomôcť niekomu v bolestiach, byť niekomu blízko. Je to až paradoxné, že Ježiš hovorí o námahách, ktoré znamenajú odpočinok. Ako to máme rozumieť? Rozbehaní po všetkých kútoch Slovenska a sveta. Či nehovorí Ježiš každému z nás: „Človeče, zastav sa a pozri sa okolo seba na brata alebo sestru, ktorá trpí, otvor oči a spoznaj v tom druhom Ježiša, „žobrajúceho“ o pomocnú ruku. Rozbehaný človek upokojí sám seba, ak uzná, že sám nič nezmôže, že sám na to nemá. Ježišove slová o pokore najlepšie  pochopila Mária. Ona, pokorná služobnica Izraela. Ona nás učí pokore, je pre nás vzorom. A naučila to aj sv. Jána od Kríža, Juana de Yepes. Aký mala vplyv na Jánov život? Veľký. Ako Ján prežíval svoje zasvätenie spolu s Máriou? Keď čítame Jánove diela, zistíme, že nepíše skoro nič o Márii. To však neznamená, že prešiel bez záujmu okolo Ježišovho závetu na kríži: „Hľa, tvoja matka!“. To, čo nenájdeme o Márii v  Jánových spisoch, dopovie svojím životom, pretože Jánov život hovorí o tom, akú mal hlbokú úctu k Ježišovej matke.

Mária sa objavuje u Jána v troch životných etapách: v detstve, počas väznenia v Tolede a na sklonku života.

Ján ako chlapec stráca otca. Zostane sirotou. Mária sa stáva jeho prvou učiteľkou. Ján pracuje v nemocnici, ošetruje chorých, stará sa o ľudí s rôznymi chorobami. Doma majú malý oltárik zasvätený Panne Márii, pri ktorom Ján denne kľačí vo svetle lampy. Už v detstve zasiala Mária doňho malé zrnká veľkých túžob a veľkej svätosti. Ako učiteľka ho s istotou uvádza do tajomstva čistého srdca. Svedčí o tom príhoda z Fontiveros, keď sa Ján topil v blate. Ukázala sa mu pekná Pani – ako neskôr zistil, bola to Mária – a podala mu ruku. Ján sa načiahol, ale keď si uvedomil, že ju má zablatenú, stiahol ju. A v tom okamihu ho ktosi vytiahol z blata.

Neskôr Ján vstupuje ku karmelitánom, ktorí uctievajú Máriu ako svoju matku a sestru a prijíma meno Ján od sv. Mateja. Svoju primičnú sv. omšu slávil pri mariánskom oltári. Ján si prisvojil čnosť čistého srdca, čo sa neskôr odzrkadlilo aj počas jeho toledského väznenia, poznačeného fyzickým a psychickým týraním zo strany spolubratov. Každý deň sa modlil kolenačky hodinky k Márii, dokonca si urobil ruženec z rybích kostí, ako maximálne zrieknutie sa všetkých dobier, len aby sa mohol pripodobniť svojmu Majstrovi. Keď prežíval ťažké chvíle, spomínal si na Máriu, alebo si spieval pieseň ku jej cti. Ján od Kríža nebol mariológom, nezaoberal sa náukou o Márii. V Márii videl ideál maximálnej svätosti. Hovoril o nej ako o tej, ktorá bola svedkom a účastníkom Vtelenia a Vykúpenia. Mária bola pri Ježišovi vždy blízko. Od Betlehema až po Golgotu. Tak isto to bolo aj v života sv. Jána od Kríža. Aj na sklonku jeho života, ktorý môžeme nazvať Golgotou, keď mu hrozilo, že ho vylúčia z Rádu, lebo zastával názor, správny názor o smere, akým sa má Rád uberať, Mária stála pri ňom, tak  ako stála pod krížom svojho Syna. Dokonale sa splnilo v jeho živote slovo, ktoré vyslovil Ježiš o nesení kríža, o tom evanjeliovom jarme.

Vrúcny vzťah k Márii v živote Jána od Kríža sa odzrkadlil aj v jeho poézii, v jeho Modlitbe zamilovanej duše. Píše v nej: „Moje sú nebesia a moja je zem, moje sú národy, moji sú spravodliví aj hriešnici! Moji sú anjeli, moja je Matka Božia, všetky veci sú moje a sám Boh je môj a pre mňa, pretože Kristus je môj a celý pre mňa.“

P. Rudolf Bartal, OCD