– „…Ježiš, ktorého si v chráme našla…“

Duchovná obnova OCDS, Notre Dame 17. 5. 2009

(Skrytý život Márie a Ježiša)

„Pýtali sa raz jedného dieťaťa: ´Kedy si uvedomuješ, že u vás doma je všetko v poriadku?´ Dieťa odpovedalo: ´Keď vidím ocka a mamu, ako si dávajú božteky.´ Rodičia sa nemusia schovávať do skrine, aby sa pobozkali. Vždy, keď si prejavujú lásku, ktorá ich spája, deti zaplavuje teplo a radostná dôvera. Veľmi dobre vedia, že vzájomná láska rodičov je jedinou pevnou skalou, na ktorej môžu stavať svoj život.“[1]

Každý jeden z nás potrebuje vzor, ktorý mu má pomôcť rásť. Nedávno v Slovenskej televízii odvysielali dokumentárny film o kartuziánskych mníchoch s názvom Veľké ticho. Režisér tohto filmu čakal 18 rokov na odpoveď (povolenie) zo spomínaného kláštora. Dokumentárny film trvá asi tri a pol hodiny a ukazuje skrytý a tichý život kartuziánov. Pred premietnutím filmu bola na webovej stránke TK KBS informácia a bol to najčítanejší článok tejto stránky. Z toho vidno, že človek, ktorý žije v dnešnej dobe plnej pohybu, túži po zážitku skrytého života. Potrebuje vzor.

Dnes by som sa chcel spolu s vami podeliť o tajomstvo Máriinho života, ako o ňom písal evanjelista Lukáš (2, 41 – 52)i, keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v Jeruzaleme a Mária po vyriešení problému zachovávala všetko vo svojom srdci.

Máriin život, hoci skrytý, bol plný prítomnosti Ježiša, bol plný Ducha Svätého, ktorého nevestou sa stala. Všimnime si udalosti zo skrytého Máriinho života v prítomnosti Ježiša. Aký to má vplyv na náš život a prežívanie druhej sviatosti uvedenia do kresťanského života, ktorou je sviatosť birmovania?!

Udalosť zo života 12-ročného Ježiša je nám všetkým dobre známa. Jozef a Mária sa spolu s Ježišom vyberajú na veľkonočné sviatky do Jeruzalema. Ježiš sa podľa zvykov židovského Zákona stáva dospelým Židom. Stalo sa to pri slávnosti Bar Micva – syn prikázania, ktorý sa charakterizuje tým, že 12-ročný chlapec mohol po tomto obrade čítať z Tóry. Stal sa dospelým Židom podľa Zákona, samozrejme so všetkými právami a povinnosťami. Zaväzoval sa 3-krát denne modliť sa Šema Izrael – Počúvaj, Izrael, ja som Pán…! Mária bola prítomná pri obrade uvedenia Ježiša do dospelosti. Po troch dňoch hľadania medzi známymi našli Ježiša v chráme, ako kládol otázky a všetkých udivoval svojou múdrosťou. Matka ho spolu s Jozefom našli a po slovách, ktoré sa nám zdajú zo strany Ježiša drsné: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ – sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. Tam vzrastal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. Hoci bol Ježiš dospelým Židom, stále podliehal poslušnosti svojim pozemským vychovávateľom. Ježiš svojím životom ovplyvňoval Máriin život a takisto aj Mária v prežívaní svojho skrytého života pomáhala Ježišovi rásť po stránke ľudskej. Ježiš, hoci sa podľa Zákona po obrade stal dospelým Židom, vrátil sa domov a rozvíjal svoj vzťah k Otcovi, zveľaďoval svoje vedomosti o Božom slove, rástol v múdrosti. Nezaspal na vavrínoch. To sa nemôže stať ani v živote kresťana katolíka. Na to, aby Ježiš rástol, potreboval čas na štúdium, na modlitbu, na prácu, na získavanie skúseností zo života v rodine, čo neskôr zužitkuje vo svojom živote, pri získavaní skúseností (napríklad v podobenstvách a príkladoch z bežného domáceho, rodinného prostredia: o víne, ktoré treba liať do nových mechov, o kvase – videl, ako Mária pripravuje cesto na chlieb, o ihle – videl Máriu, ako šila a pod.).

„Život Márie bol v podstate taký istý ako život väčšiny z nás: odohrávalo sa s ňou to isté, čo s nami. Kým žila na zemi, neurobila nijaký zázrak. Okrem zvestovania, príchodu mudrcov a klaňania sa pastierov nebolo v jej živote navonok nič mimoriadne, a ani to nebolo nič také, čo by bola vykonala sama, ale čo s ňou urobil Boh. Hoci Mária nevykonala veľké činy, stojí vysoko nad všetkými svätcami a kráľmi, vojvodami a hrdinami, je väčšia než najväčšie postavy v dejinách ľudstva. Jej život poznačila neobyčajná vznešenosť, a v tom je naozaj mimoriadna. Ale v Máriinom živote súčasne prevládali obyčajné každodenné úkony. Bola chudobnou, jednoduchou ženou, jej práca spočívala v drobných povinnostiach okolo domu, varila, upratovala, piekla chlieb, chodila po vodu, prala a tak ďalej. Celkove si tieto nepodstatné veci sotva zaslúžia pozornosť, nie sú ničím zvláštne. A predsa je Mária najsvätejšia zo všetkých tvorov; a svätosť si vyžaduje hrdinské čnosti, veľkú vernosť milosti a plnú spoluprácu s vnuknutiami Ducha Svätého. Počas celého jej života rástla vo svätosti. Každý deň viac a viac.

Svätosť nespočíva v tom, že niekto koná veľké a hrdinské skutky. Maličkosti majú hodnotu, ktorou neslobodno pohŕdať; a ak by sme tak robili, riskovali by sme, že stratíme nielen šance na dokonalosť – ktorá by sa stala nemožnou – ale aj samu dušu. Veľkosť a svätosť nespočívajú v tom, čo človek robí, ale ako to robí. V konečnom dôsledku našim činom dáva kvalitu práve láska, nadšenie a snaha o dokonalosť, s ktorou ich vykonávame. Celý náš život, taký obyčajný, taký jednotvárny, skladajúci sa z malých radostí a smútkov, z obyčajných prác a udalostí, môže sa stať čímsi veľmi veľkým, ak robíme všetko s láskou, s nadšením a snahou o dokonalosť. O vernosti vo veľkých skúškach rozhoduje vernosť v maličkostiach. Nijaký veľký objav neurobíme bez mnohých rokov práce, ktorú nevidieť, bez sústavného úsilia, bez mnohých hodín strávených v pokusoch navonok neplodných. Tak je to v živote so všetkým.“[2] Mária svojím skrytým životom ovplyvňovala aj život Ježiša.

Tak ako Ježiš, ktorý sa stal po slávnosti Bar Micva dospelým Židom, aj kresťan katolík, chlapec alebo dievča, ktorý (ktorá) bol (bola) v sprievode svojich rodičov prinesený (á) do chrámu, aby prijal (a) sviatosť krstu, je sprevádzaný (á) do chrámu ešte viackrát vo svojom živote. Je to aj počas udeľovania sviatosti birmovania. Tak to bolo aj v našom prípade.

V sviatosti birmovania sme sa stali dospelými kresťanmi, to znamená pripravenými na svedectvo o Kristovi, o viere. Ako v prípade učeníkov, ktorí po nanebovstúpení Pána očakávali spolu s Máriou prisľúbeného Ducha Svätého, tak aj v našom prípade tam bola s nami a je Mária, aby nám svojou modlitbou a príhovorom, svojou prítomnosťou vyprosila dary Ducha Svätého, charizmy a potrebnú milosť otvoriť sa na dary a na prijatie týchto darov. Ten, kto sa stáva dospelým kresťanom, berie na seba zodpovednosť šíriť Božie kráľovstvo, „robiť dobrú reklamu Ježišovi svojím vlastným životom“.

Katechizmus katolíckej Cirkvi nás učí, že vo sviatosti birmovania sme boli „pomazaní a pomazanie vtláča – duchovnú pečať. Pomazanie má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti; očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom) a robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov); je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany; spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu“. (KKC 1293) „Pomazaním birmovanec dostáva „znak“, pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority, jej vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr. vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána).“ (KKC 1295) My sme boli označení Duchom Svätým.

Prežívať sviatosť birmovania vo svojom živote znamená: žiť podľa evanjelia! Pýtajme sa každý jeden z nás: Ako využívam svoje dary, ktoré mi boli udelené zadarmo pri tejto sviatosti? Čo zanechám pokoleniu, ktoré príde po mne? Duch Svätý je láska a túto lásku musíme šíriť.

Ježiš sa stal po slávnosti v chráme synom prikázania. Kresťan sa vo sviatosti birmovania stáva synom alebo dcérou Cirkvi. Znamená to, aby som sa o Cirkev viac zaujímal, aby som ju viac miloval, aby som v nej hľadal Ježiša. Tak ako Mária hľadala s Jozefom Ježiša v chráme a túžila ho nájsť a stretnúť sa s ním. „Túžba je najlepšou prípravou na to, aby sme dostali to, po čom túžime a čo dostaneme v hojnosti.“[3] Keď budeme hľadať Ježiša, nájdeme ho v plnosti v jeho Cirkvi. Keď ho budeme milovať, začneme milovať Cirkev, ktorú on miloval až do konca, až do obetovania svojho života.[4] To sa nazýva apoštolát a o ňom si povieme nabudúce.

[1] FERRERO, B.: Je tam hore niekto? Bratislava : Don Bosco, 2001, s. 10.

[2] SUÁREZ, F.: Panna Mária, Matka krásnej lásky. Bratislava : Alfa konti, 1999, s. 139 – 143.

[3] STINISSEN, W.: Powiedz im o Maryi. Poznań : 2001, s. 59.

[4] Porov. DAJCZER, T.: Úvahy o viere. Bratislava : Serafín, 1999, s. 146 – 147.

P. Rudolf Bartal, OCD