Túžim stať sa svätou.

Viem, ó, môj Bože, že čím viac chceš dať, tým väčšiu túžbu vzbudzuješ v človeku.

Neodkladajte úsilie o svätosť na zajtrajšok.

Mám len jediné želanie: stať sa veľkou svätou, lebo len toto má na zemi cenu. Som pevne rozhodnutá odvážne sa pustiť do práce. Nechcem Ježišovi odoprieť ani jednu z početných obetí, ktoré odo mňa požaduje, chcem mu oddať svoju dušu, aby ju úplne vlastnil a urobil s ňou, čo chce. Nepôjde to bez utrpenia. Viem to veľmi dobre. Ale aká to radosť trpieť pre toho, koho milujeme.

Vždy som túžila byť svätou, ale bohužiaľ, keď som sa porovnávala so svätými, vždy som zistila, že medzi nimi a mnou jestvuje taký rozdiel ako medzi vrchom, ktorý sa stráca v oblakoch, a medzi neznámym zrnkom piesku, po ktorom šliapu nohy chodcov. No nestratila som odvahu, povedala som si: Pán Boh nemôže vnukať neuskutočniteľné túžby, môžem sa teda usilovať o svätosť, hoci som taká nepatrná. Vyrásť nemôžem, musím sa teda prijať taká, aká som, so všetkými svojimi nedokonalosťami.

Pochopila som, že ak sa chcem stať svätou, musím mnoho trpieť, stále sa usilovať o to, čo je dokonalejšie, a zabúdať na seba samu; pochopila som, že je mnoho stupňov dokonalosti a že každá duša môže slobodne odpovedať na výzvy Pána Ježiša, urobiť pre neho málo alebo mnoho, môže si vybrať medzi obetami, ktoré On žiada. Nato som zvolala ako kedysi v detstve: Môj Bože, ja si vyberiem všetko, nechcem byť polovičatou svätou, nebojím sa trpieť pre teba, bojím sa iba jedného, že si ponechám svoju vôľu. Vezmi si ju teda, lebo ja si vyberiem všetko, čo ty chceš!

Svätosť nepozostáva z toho alebo onoho cvičenia: spočíva v postoji srdca, ktorý nás v Božom náručí robí pokornými a malými, v ktorom si uvedomujeme svoju slabosť a až opovážlivo dôverujeme v Otcovu dobrotu.

Môj Bože, túžim dokonale plniť tvoju vôľu a dosiahnuť stupeň slávy, ktorý si mi pripravil vo svojom kráľovstve… Túžim stať sa svätou. Cítim však svoju nemohúcnosť, a preto ťa prosím, môj Bože, aby si ty sám bol mojou Svätosťou.