Myšlienky sv. Terézia z Lisieux – Svätí dodávajú odvahu

Rada čítam životopisy svätých. Rozprávanie o ich hrdinských skutkoch rozohňuje moju odvahu a pobáda ma nasledovať ich.

Ako dieťa som snívala, že bojujem na bojiskách… Keď som sa začala oboznamovať s históriou Francúzska, nadchli ma hrdinské činy Jany z Arku. Pocítila som túžbu a odvahu byť ako ona. Zdalo sa mi, že aj mňa Pán určil na veľké veci. Nemýlila som sa.

Obdivujem pokoru sv. Františka z Assisi a závidím mu ju; cítim sa povolaná nasledovať ho.

Od detstva som zvlášť uctievala sv. Jozefa a táto úcta splývala s mojou láskou k Panne Márii. Každý deň som sa modlila modlitbu Svätý Jozef, otec a ochranca panien, a preto som sa nebála…

Keď som sa dozvedela, že sv. Cecília bola ustanovená za kráľovnú tónov nie pre krásny hlas alebo hudobné nadanie, ale na pamiatku panenského chválospevu, ktorý zanôtila svojmu nebeskému Snúbencovi, skrytému na dne jej srdca, pocítila som k nej čosi viac ako obdiv, naozaj priateľskú lásku… Stala sa mojou obľúbenou svätou, mojou osobnou dôverníčkou… Všetko ma na nej fascinovalo, najmä jej oddanosť a bezhraničná dôvera, ktoré ju urobili schopnou vnuknúť ducha panenskej čistoty dokonca aj takým ľuďom, ktorí túžili výlučne po radostiach tohoto života.

Boh mi dal otca a matku, ktorí boli väčšmi hodní neba ako zeme.

Stačilo, aby som sa pozrela na otca a vedela som, ako sa modlia svätí.

Verím, že svätí majú veľký súcit s našimi biedami. Pripomínajú nám, že oni boli takisto krehkí a smrteľní ako my. Dopúšťali sa tých istých chýb, prestáli tie isté boje. Ich bratská láska bude ešte väčšia, ako bola na zemi. Preto nás neprestanú ochraňovať a prosiť za nás.
Svätí dodávajú odvahu aj mne v mojom väzení. Hovoria mi: Kým ležíš v okovách, nemôžeš splniť svoje poslanie. Ale neskôr, po smrti, nastane čas tvojho pôsobenia a tvojich víťazstiev.

S pannami budeme panny, s cirkevnými učiteľmi cirkevní učitelia, s mučeníkmi mučeníci, lebo všetci svätí sú naši príbuzní.

V nebi by som chcela poznať životné príbehy všetkých svätých. Ale nebude treba, aby mi ich rozprávali. To by dlho trvalo. Už oslovením nejakého svätého sa v jedinom okamihu dozviem jeho meno a celý jeho život.

Verím, že svätí majú veľký súcit s našimi biedami. Pripomínajú nám, že oni boli takisto krehkí a smrteľní ako my. Dopúšťali sa tých istých chýb, prestáli tie isté boje. Ich bratská láska bude ešte väčšia ako bola na zemi. Preto nás neprestanú ochraňovať a prosiť za nás.
Najsvätejšia Trojica, obetujem ti všetky zásluhy svätých, ktorí sú v nebi aj na zemi, ich úkony lásky a úkony lásky svätých anjelov.

Napokon ti obetujem lásku a zásluhy Panny Márie, mojej milovanej Matky.

Keď dôverujeme Bohu, plníme si svoje malé povinnosti a všetko očakávame od jeho milosrdenstva, dostaneme presne toľko, koľko dostali veľkí svätí.

Bezpečne som si musela odniesť nejakú pamiatku z katakomb. Keď sa procesia trochu vzdialila, Celina a Terézia sa prikradli do starej hrobky sv. Cecílie a vzali si trošku zeme, posvätenej jej prítomnosťou. Pred cestou do Ríma som nepociťovala k tejto svätej nijaký mimoriadny obdiv. Ale keď som videla jej dom, zmenený v kostol, miesto jej mučeníctva, a keď som sa dozvedela, že bola ustanovená za kráľovnú tónov, nie pre krásny hlas alebo hudobné nadanie, ale na pamiatku panenského chválospevu, ktorý zanôtila svojmu nebeskému Snúbencovi, skrytému na dne jej srdca, pocítila som k nej čosi viac ako obdiv, naozaj priateľskú lásku… Stala sa mojou obľúbenou svätou, mojou osobnou dôverníčkou… Všetko ma na nej fascinovalo, najmä jej oddanosť a bezhraničná dôvera, ktoré ju uschopnili vnuknúť ducha panenskej čistoty dokonca aj takým ľuďom, ktorí túžili výlučne po radostiach tohoto života.