Cesta duchovného detstva, dôvery a úplnej oddanosti

Chcem hľadať spôsob, ako prísť do neba po malej, úplne novej ceste.

Chcem hľadať spôsob, ako prísť do neba po malej, úplne novej ceste. Žijeme v storočí vynálezov; dnes už netreba namáhavo stúpať po schodoch. Bohatým schody výhodne nahradí výťah. Aj ja by som chcela vynájsť výťah, ktorý by ma vyniesol až k Ježišovi, lebo som príliš malá, aby som vystupovala po namáhavom schodišti dokonalosti. Preto som hľadala vo svätých knihách nejakú zmienku o vytúženom výťahu. A natrafila som na slová, ktoré vyšli z úst večnej Múdrosti: Kto je malý, nech príde ku mne (Prísl 9,4). A tak som prišla, tušiac, že som našla, čo som hľadala. A pretože som chcela vedieť, môj Bože, čo si počneš s takým malým človiečikom, ktorý odpovie na tvoje zavolanie, pokračovala som v pátraní, a hľa, čo som našla: „Ako keď matka teší dieťa, tak ja budem tešiť vás. Na rukách vás budem nosiť a na kolenách kolísať.“ (Iz 66, 13,12) Výťah, ktorý ma vynesie až do neba, to sú tvoje ruky, Ježišu. Na to nepotrebujem byť väčšou. Naopak, musím zostať malou, ba stať sa ešte menšou…

Naša malá cesta je cesta duchovného detstva, cesta dôvery a úplnej oddanosti… Treba urobiť všetko, čo je v našich silách: dávať bez počítania, stále sa zriekať seba, slovom, dokazovať lásku všetkými malými skutkami, ktorých sme schopní. Ale pretože toto všetko je len maličkosť, je nevyhnutné – keď sme dali všetko, o čom sme si mysleli, že musíme dať – aby sme si priznali, že sme „neužitoční sluhovia“ /Lk 17,10/, a predsa dúfali, že Boh nám z milosti dá všetko, po čom túžime. Toto je nádej malých duší, ktoré „bežia“ po ceste detstva. Hovorím „bežia“, a nie „oddychujú na nej

Aby sme mohli kráčať po „malej ceste“, musíme byť pokorní, chudobní v duchu a jednoduchí.

Keď nepociťujem vôbec nič, keď nie som schopná odriekať modlitbu, cvičiť sa v čnosti, vtedy je to vhodná chvíľa na hľadanie malých príležitostí, maličkostí, ktoré Ježišovi robia radosť, väčšiu radosť ako vláda nad svetom alebo dokonca hrdinské mučeníctvo; napríklad úsmev, láskavé slovo vtedy, keď by som najradšej nič nepovedala alebo strúhala unudenú tvár a tak ďalej…

Nemám iný prostriedok, ako by som ti dokázala svoju lásku, iba ten, že si nechcem dať ujsť ani jednu malú obeť, ani jeden pohľad, ani jedno slovo; chcem využívať i tie najmenšie veci a robiť ich z lásky.

Som veľmi malá duša, ktorá môže Bohu ponúknuť len veľmi malé služby.

Byť malým znamená vôbec si neprisvojovať čnosti, ktoré konáme, a nemyslieť si, že sme niečoho schopní, ale uznávať, že Boh vložil tento poklad do ruky svojho malého dieťaťa, aby ho používalo podľa potreby; vždy je to však Boží poklad. Napokon byť malým znamená nestrácať odvahu kvôli svojim chybám, pretože deti často padajú, sú však príliš malé na to, aby si veľmi ublížili.

Pochopila som, že ak sa chcem stať svätou, musím mnoho trpieť, stále sa usilovať o to, čo je dokonalejšie, a zabúdať na seba. Pochopila som, že je mnoho stupňov dokonalosti a že každá duša môže slobodne odpovedať na výzvy Pána Ježiša, urobiť pre neho málo alebo mnoho, môže si vybrať medzi obetami, ktoré On žiada.

Naša dôvera nie je nikdy dostatočne veľká voči dobrému Bohu, ktorý je taký mocný a taký milosrdný.
Ak vždy zachováš Ježišovi vernosť tým, že ho budeš potešovať malými vecami, potom sa bude cítiť zaviazaný stáť ti po boku vo veľkých veciach.

Venovala som sa pestovaniu hlavne malých čností, lebo som nemala schopnosť pestovať veľké. (Skladala som plášte sestier, ktoré na to zabudli, a robila som iné drobné službičky.)

Keby som bola sama, mohla by som robiť len veľmi málo alebo vôbec nič… V skutočnosti nula sama osebe nemá žiadnu hodnotu. Keď sa spojí s jednotkou, stáva sa mocnejšou, ale v predpoklade, že sa postaví na správne miesto: za jednotku, nie pred ňu!

Som malý štetec, ktorý si Ježiš vybral, aby maľoval svoj obraz v srdciach.

Pre malých nejestvujú prekážky.